Iba málokto dnes pochybuje, že Európsku úniu čakajú v najbližšom období naozaj ťažké časy. Je preto prekvapujúce, že v súvislosti s jej najreprezentatívnejšou funkciou – predsedom Európskej rady – hrá šachy. A najmä, keď túto kráľovská hru nehrá vhodným, ale veľmi pochybným spôsobom.

Nový alebo staronový predseda Európskej rady má byť volený a zvolený vo štvrtok. Doteraz sú známi dvaja kandidáti a obaja sú z Poľska. Hlavný politický rozdiel medzi nimi je v tom, že Jacek Saryusz-Wolski je kandidátom Poľska a Donald Tusk je kandidátom Európskej ľudovej strany, teda najsilnejšej politickej skupiny v Európskom parlamente. D. Tusk nemá dôveru poľskej vlády a tým je povedané všetko. Je to fakt a príčiny prečo dôveru nemá, tak netreba ani rozvádzať.

Dvaja kohúti na jednom smetisku nie sú nikdy dobrou správou. Ale aj takúto situáciu možno riešiť elegantným spôsobom. To sa však nestalo – ľudovci potom, čo sa Jacek Saryusz-Wolski odmietol kandidatúry vzdať, ho jednoducho zo skupiny vylúčili. Pre nedostatok lojality a rešpektu, oznámil šéf frakcie Joseph Daul. To, že poľský kandidát sa nemohol vzdať kandidatúry zrejme nezobral vôbec do úvahy, hoci takáto služba pre krajinu – keď už je dohodnutá - sa neodmieta.

Inými slovami, J. Saryusz-Wolski bol potrestaný za to, uprednostnil požiadavku vlastnej krajiny pred požiadavkou straníckej frakcie. A potrestaný komunistickým spôsobom, čo ľudovcov vôbec nectí. Udeliť stranícky trest za reprezentáciu vlasti totiž uplatňovali hlavne komunisti.

Nateraz tak nemožno vylúčiť, že voľba predsedu Európskej rady bude ešte možno dramatická. Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, to platí aj v politike. Napokon, bolo to zrejme aj jedným z dôvodov, prečo ľudovci naložili takým hrubým spôsobom s kandidátom Poľska. Figúrky sa totiž po ich rozhodnutí začali posúvať a je možné, že namiesto dvoch kandidátov budú na konci dňa traja. To už záleží na kuloárnych rokovaniach a zhodnotení socialistov. Isté je, že kým doteraz nemali žiadnu šancu na výhru ich kandidáta, po vylúčení poľského nominanta z frakcie ľudovcov, by ju mať mohli.

Predseda Rady sa volí tzv. kvalifikovanou väčšinou, teda na zvolenie nepotrebuje súhlas všetkých. Ale to už je iba detail. Tým nie je, že vnútorné problémy Únie sú zrejme oveľa hlbšie, ako sa zdalo a podstatné je, že signály, ktoré v tejto súvislosti poslali ľudovci nielen Poľsku, ale aj zvyšku krajín, neveštia veľa dobrého. Ani vo fajnových časoch, nieto v nadchádzajúcich, kedy sa hra o podobu Únie začína v podstate roztáčať odznova.