Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Karla Hvížďalu uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus, ktorého je autor externým komentátorom.
Autor Karel Hvížďala
Po nedeľňajšom opakovanom druhom kole prezidentských volieb v Rakúsku, aj keď ešte neboli zrátané korešpondenčné hlasy, je isté, že prezidentom bude profesor ekonómie a bývalý predseda strany Zelených, sedemdesiatdva ročný Alexander Van der Bellen.
Tentoraz získal už po prvom spočítaní odovzdaných hlasov náskok 6,6 percentuálnych bodov: po dopočítaní korešpondenčných hlasov, aj keby volili všetky pána Norberta Hofera, to výsledok už nemôže ovplyvniť. Van der Bellen má 53,3 percent hlasov a Hofer 46,7, čo znamená náskok o 300 tisíc hlasov. V minulom kole oboch kandidátov delilo iba 31 tisíc hlasov.
Preto aj pán Hofer hneď po vyhlásení prvých výsledkov uznal svoju prehru a gratuloval víťazovi. Zároveň požiadal všetkých Rakúšanov, aby držali a pracovali spolu a dodal: „Všetci sme Rakúšania a je jedno, ako sa u volebnej urny rozhodujeme.“ Sám Van der Bellen svoje víťazstvo vidí ako historické a sľúbil, že ako spolkový prezident Rakúska bude svetu otvorený.
Rakúsky kancelár Christian Kern vyhlásil, že je rád, že úrad prezidenta prevezme Van der Bellen a že podobne radi sú aj Rakúšania, lebo tento od jari trvajúci predvolebný boj konečne skončil.
Vo svojom vyhlásení tiež upozornil na to, že volebný boj bol niekedy vedený prostriedkami, ktoré rozhodne nie sú nasledovaniahodné. A navyše, kampane boli veľmi drahé: Van der Bellen investoval 7 miliónov a Hofer skoro 6 miliónov eur.
Z prvých povolebných analýz vyplýva, že sa víťazovi podarilo – z tých, ktorí minule nešli k voľbám – presvedčiť 169 tisíc ľudí, zatiaľ čo Hoferovi iba 37 tisíc. A môže za to aj tá skutočnosť, že Van der Bellen chodil často medzi ľudí na vidieku a bol im bližší ako jeho súper. Z detailnejšieho rozboru tiež vyplýva, že sa víťazovi podarilo získať najviac hlasov od priaznivcov Imgard Grissovej, ktorá v prvom kole dostala 24 percent.
Ak opustíme štatistické rozbory a začítame sa do komentárov, je zrejmé, že za víťazstvom rozvážneho postaršieho univerzitného profesora sú aj veľmi racionálne úvahy: niektorí voliči si povedali, že predstavuje menšie zlo ako jeho protikandidát, z ktorého občas išli slová, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť klímu v Rakúsku.
Hofer bol občas xenofóbny a antisemitský, ohrozoval slobodu umenia, vedy aj médií. Jeho politika by podľa komentátorov mohla viesť k izolacionizmu namiesto otvorenej spoločnosti.
Mnohým voličom aj zrejme došlo, že ukotvenie Rakúska v Európskej únii je pre nich dôležitejšie ako užšia spolupráca s krajinami Vyšehradu, kam patria páni Orbán a Kaczynski, ktorí slobodu vo svojich krajinách systematicky obmedzujú.
Istú úlohu hrala tiež skutočnosť, že si ľudia neprajú ďalšie predčasné voľby a naopak, dávajú šancu súčasnej vláde, ktorú chcel Hofer odvolať. Európa potom vidí vo víťazstve Van der Bellena koniec víťazného ťaženia pravicového populizmu.
Tentoraz získal už po prvom spočítaní odovzdaných hlasov náskok 6,6 percentuálnych bodov: po dopočítaní korešpondenčných hlasov, aj keby volili všetky pána Norberta Hofera, to výsledok už nemôže ovplyvniť. Van der Bellen má 53,3 percent hlasov a Hofer 46,7, čo znamená náskok o 300 tisíc hlasov. V minulom kole oboch kandidátov delilo iba 31 tisíc hlasov.
Preto aj pán Hofer hneď po vyhlásení prvých výsledkov uznal svoju prehru a gratuloval víťazovi. Zároveň požiadal všetkých Rakúšanov, aby držali a pracovali spolu a dodal: „Všetci sme Rakúšania a je jedno, ako sa u volebnej urny rozhodujeme.“ Sám Van der Bellen svoje víťazstvo vidí ako historické a sľúbil, že ako spolkový prezident Rakúska bude svetu otvorený.
Rakúsky kancelár Christian Kern vyhlásil, že je rád, že úrad prezidenta prevezme Van der Bellen a že podobne radi sú aj Rakúšania, lebo tento od jari trvajúci predvolebný boj konečne skončil.
Vo svojom vyhlásení tiež upozornil na to, že volebný boj bol niekedy vedený prostriedkami, ktoré rozhodne nie sú nasledovaniahodné. A navyše, kampane boli veľmi drahé: Van der Bellen investoval 7 miliónov a Hofer skoro 6 miliónov eur.
Koniec víťazného pravicového populizmu
Z prvých povolebných analýz vyplýva, že sa víťazovi podarilo – z tých, ktorí minule nešli k voľbám – presvedčiť 169 tisíc ľudí, zatiaľ čo Hoferovi iba 37 tisíc. A môže za to aj tá skutočnosť, že Van der Bellen chodil často medzi ľudí na vidieku a bol im bližší ako jeho súper. Z detailnejšieho rozboru tiež vyplýva, že sa víťazovi podarilo získať najviac hlasov od priaznivcov Imgard Grissovej, ktorá v prvom kole dostala 24 percent.
Ak opustíme štatistické rozbory a začítame sa do komentárov, je zrejmé, že za víťazstvom rozvážneho postaršieho univerzitného profesora sú aj veľmi racionálne úvahy: niektorí voliči si povedali, že predstavuje menšie zlo ako jeho protikandidát, z ktorého občas išli slová, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť klímu v Rakúsku.
Hofer bol občas xenofóbny a antisemitský, ohrozoval slobodu umenia, vedy aj médií. Jeho politika by podľa komentátorov mohla viesť k izolacionizmu namiesto otvorenej spoločnosti.
Mnohým voličom aj zrejme došlo, že ukotvenie Rakúska v Európskej únii je pre nich dôležitejšie ako užšia spolupráca s krajinami Vyšehradu, kam patria páni Orbán a Kaczynski, ktorí slobodu vo svojich krajinách systematicky obmedzujú.
Istú úlohu hrala tiež skutočnosť, že si ľudia neprajú ďalšie predčasné voľby a naopak, dávajú šancu súčasnej vláde, ktorú chcel Hofer odvolať. Európa potom vidí vo víťazstve Van der Bellena koniec víťazného ťaženia pravicového populizmu.
