Komentár I. Hoffmana uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Ivan Hoffman
Somálske dievča, ktorej prišlo nemožné študovať na strednej zdravotnej škole bez moslimskej šatky, nakoniec nevysúdila ospravedlnenie ani 60 tisíc korún. Odvolací senát skonštatoval, že nemá nárok na nosenie hidžábu na pôde verejnej školy, ktorá musí zostať neutrálnym prostredím.
Požiadavka na dodržiavanie pravidiel, ktoré platia pre všetkých, potom nie je podľa súdu diskrimináciou. Naopak, bola to moslimská študentka, ktorá sa domáhala pozitívnej diskriminácie: práva nosiť pokrývku hlavy tam, kde iní študenti toto právo nemajú.
Výrok súdu je úplne opačný ako názor ombudsmanky, ktorá pred časom obvinila školu z nerešpektovania Listiny základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou českého ústavného poriadku.
Ateisti a prejavy viery
To, že sa pohľady na túto kauzu - v našom prostredí mimochodom okrajovú až exotickú - radikálne líšia, nie je známkou právneho chaosu, ale prejavom demokratickej diskusie.
Zatiaľ čo ombudsmanka sa snažila vcítiť do situácie moslimského dievčaťa, ktorému je nepríjemné byť medzi cudzími ľuďmi nezahalené, súd sa naopak vcítil do situácie riaditeľky školy, na ktorú náboženská cudnosť študentky neurobila žiadny dojem a jej trvanie na hidžábe brala ako schválnosť a výstrednosť.
Neúspech žaloby na školu sa dal očakávať. Somálske dievča prišlo do krajiny povestnej ateizmom, v ktorej sa cez prsty hľadí aj na kresťanov, nieto cudzokrajných moslimov. Vo všeobecnosti platí, že ateistom je ľahostajné, kto čomu verí, berú vieru ako súkromnú záležitosť. K prejavom viery na verejnosti už tak tolerantní nie sú a na verejnú propagáciu islamu sú v poslednom čase zjavne alergickí.
S hidžábom u nás moslimky uspejú iba u nepočetnej skupiny ľudskoprávnych aktivistov a multikultúrnych alternatívcov. Taká je realita. Pražský mestský súd vyšiel v ústrety väčšinovej mienke, že hidžáb u nás do škôl nepatrí.
Rozhodnutie súdu je užitočné predovšetkým pre školy, školskú inšpekciu či ministerstvo školstva, aby veľmi netápali na čiu stranu sa v prípade zahaľovania moslimskými šatkami majú postaviť.
Požiadavka na dodržiavanie pravidiel, ktoré platia pre všetkých, potom nie je podľa súdu diskrimináciou. Naopak, bola to moslimská študentka, ktorá sa domáhala pozitívnej diskriminácie: práva nosiť pokrývku hlavy tam, kde iní študenti toto právo nemajú.
Výrok súdu je úplne opačný ako názor ombudsmanky, ktorá pred časom obvinila školu z nerešpektovania Listiny základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou českého ústavného poriadku.
Ateisti a prejavy viery
To, že sa pohľady na túto kauzu - v našom prostredí mimochodom okrajovú až exotickú - radikálne líšia, nie je známkou právneho chaosu, ale prejavom demokratickej diskusie.
Zatiaľ čo ombudsmanka sa snažila vcítiť do situácie moslimského dievčaťa, ktorému je nepríjemné byť medzi cudzími ľuďmi nezahalené, súd sa naopak vcítil do situácie riaditeľky školy, na ktorú náboženská cudnosť študentky neurobila žiadny dojem a jej trvanie na hidžábe brala ako schválnosť a výstrednosť.
Neúspech žaloby na školu sa dal očakávať. Somálske dievča prišlo do krajiny povestnej ateizmom, v ktorej sa cez prsty hľadí aj na kresťanov, nieto cudzokrajných moslimov. Vo všeobecnosti platí, že ateistom je ľahostajné, kto čomu verí, berú vieru ako súkromnú záležitosť. K prejavom viery na verejnosti už tak tolerantní nie sú a na verejnú propagáciu islamu sú v poslednom čase zjavne alergickí.
S hidžábom u nás moslimky uspejú iba u nepočetnej skupiny ľudskoprávnych aktivistov a multikultúrnych alternatívcov. Taká je realita. Pražský mestský súd vyšiel v ústrety väčšinovej mienke, že hidžáb u nás do škôl nepatrí.
Rozhodnutie súdu je užitočné predovšetkým pre školy, školskú inšpekciu či ministerstvo školstva, aby veľmi netápali na čiu stranu sa v prípade zahaľovania moslimskými šatkami majú postaviť.