Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár I. Hoffmana o českých koaličných rokovaniach uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Ivan Hoffman
Hoci sa ČSSD a ANO tvária, že ich rokovanie o spoločnom vládnutí smeruje do finále, to podstatné dohovorené stále nie je a kto vie, či aj bude.
Ani to, že vyjednávači komunikujú zdvorilo, nakoniec nemusí nič znamenať, pokiaľ ČSSD bude príliš chamtivá alebo Babiš lakomý.
Neexistuje žiadny záväzný manuál na tvorbu koalícií. Vždy ide o obchod, v ktorom rozhoduje ponuka a dopyt, pričom cena sa odvíja od toho, kto koho alebo čo potrebuje viac. Teraz ide o to, ako veľmi potrebuje byť ČSSD vo vláde a ako veľmi sa ANO potrebuje s niekým deliť o moc.
Potom, ako sa v ČSSD zmenilo vedenie strany, nekomplikuje rokovanie o koalícii nič osobné. Nemá logiku hrešiť CSSD, že sú vydierači alebo Babišovi vyhadzovať na oči, že je jeho ANO arogantné. Každý obchoduje preto, aby zarobil a ísť do koalície, z ktorej by nemal osoh, nemá zmysel.
V ľahkej nevýhode sú pri rokovaniach zástupcovia ČSSD Hamáček so Zimolom. Babiš v biznise už veľa rokoval a uzatvoril zmlúv oveľa viac ako je bežné v politike a navyše má know-how predátora, ktorý sa presadil v džungli. Pre ČSSD má zmysel koalícia, v ktorej sa s Babišom bude podieľať na úspechu, a nie koalícia, v ktorej by sa ho snažila kontrolovať.
ČSSD vyšla z volieb príliš slabá na to, aby mohla s ANO súperiť. Dozor nad Babišom má v popise práce opozícia. A Hamáček so Zimolom si od ANO určite vypočujú, že mať opozíciu v koalícii nie je pre Andreja Babiša zaujímavé. Úplne mu stačí opozícia v parlamente.
Pre súčasné rokovania medzi ANO a ČSSD platí, že sa mu nemôžu vyhnúť. Obe strany musia občanom-voličom ukázať dobrú vôľu. To ale neznamená, že sa musia dohodnúť.
Nie je všetkým dňom koniec a pokiaľ by obidva politické subjekty v nahováraniach pokračovali po predčasných voľbách, možno by sa im pri zúžení politického spektra a vyššom volebnom zisku dohovárala koalícia lepšie a nepotrebovali by podporu niekoho ďalšieho.
Niekedy sa v politike skôr vyplatí starať sa o koaličný potenciál, ako sa biť o počet vládnych kresiel. A niekedy voliči pri politickej strane skôr ocenia odbornú kompetenciu ako ideologické proklamácie.
Lenže radiť politikom ako zvládnuť rokovaní maratón, komentátorovi neprislúcha a bol by to nezmysel. Predovšetkým pri politikoch, ktorých akčný rádius sa redukuje na tu a teraz.
Ani to, že vyjednávači komunikujú zdvorilo, nakoniec nemusí nič znamenať, pokiaľ ČSSD bude príliš chamtivá alebo Babiš lakomý.
Neexistuje žiadny záväzný manuál na tvorbu koalícií. Vždy ide o obchod, v ktorom rozhoduje ponuka a dopyt, pričom cena sa odvíja od toho, kto koho alebo čo potrebuje viac. Teraz ide o to, ako veľmi potrebuje byť ČSSD vo vláde a ako veľmi sa ANO potrebuje s niekým deliť o moc.
Potom, ako sa v ČSSD zmenilo vedenie strany, nekomplikuje rokovanie o koalícii nič osobné. Nemá logiku hrešiť CSSD, že sú vydierači alebo Babišovi vyhadzovať na oči, že je jeho ANO arogantné. Každý obchoduje preto, aby zarobil a ísť do koalície, z ktorej by nemal osoh, nemá zmysel.
V ľahkej nevýhode sú pri rokovaniach zástupcovia ČSSD Hamáček so Zimolom. Babiš v biznise už veľa rokoval a uzatvoril zmlúv oveľa viac ako je bežné v politike a navyše má know-how predátora, ktorý sa presadil v džungli. Pre ČSSD má zmysel koalícia, v ktorej sa s Babišom bude podieľať na úspechu, a nie koalícia, v ktorej by sa ho snažila kontrolovať.
Tu a teraz
ČSSD vyšla z volieb príliš slabá na to, aby mohla s ANO súperiť. Dozor nad Babišom má v popise práce opozícia. A Hamáček so Zimolom si od ANO určite vypočujú, že mať opozíciu v koalícii nie je pre Andreja Babiša zaujímavé. Úplne mu stačí opozícia v parlamente.
Pre súčasné rokovania medzi ANO a ČSSD platí, že sa mu nemôžu vyhnúť. Obe strany musia občanom-voličom ukázať dobrú vôľu. To ale neznamená, že sa musia dohodnúť.
Nie je všetkým dňom koniec a pokiaľ by obidva politické subjekty v nahováraniach pokračovali po predčasných voľbách, možno by sa im pri zúžení politického spektra a vyššom volebnom zisku dohovárala koalícia lepšie a nepotrebovali by podporu niekoho ďalšieho.
Niekedy sa v politike skôr vyplatí starať sa o koaličný potenciál, ako sa biť o počet vládnych kresiel. A niekedy voliči pri politickej strane skôr ocenia odbornú kompetenciu ako ideologické proklamácie.
Lenže radiť politikom ako zvládnuť rokovaní maratón, komentátorovi neprislúcha a bol by to nezmysel. Predovšetkým pri politikoch, ktorých akčný rádius sa redukuje na tu a teraz.
