Predseda Juhočeského kraja Jiří Zimola nie je prvým a určite nie posledným politikom, ktorý v politike doplatil na to, za čo politike vďačil. V jeho prípade ide o chatu pri vodnej nádrži Lipno, ktorú pre neho postavil jeho štedro odmeňovaný kolega.

Nikto nerieši, či pán Zimola využil možnosť, ktorá sa mu ponúkla. Všetci vedia, že zneužil svoje postavenie, respektíve politický vplyv. Sme svedkami zaujímavého paradoxu, keď sa u politika považuje za prednosť, ak je schopným manažérom, ale keď túto svoju prednosť využije k vlastnému úžitku, je zle.

Neprekáža nám, keď sa bohatý človek dá na politiku, ale sme veľmi citliví na to, keď politik zbohatne. Usudzujeme z toho, že sa dal na politiku zo zištných dôvodov, nie kvôli túžbe slúžiť verejnosti a predpokladáme, že si polepšil vďaka korupcii.

Vzhľadom k tomu, že u politikov praktizujeme na rozdiel od obyčajných ľudí prezumpciu viny, je veľmi nepravdepodobné, že by sa politikovi mohlo pošťastiť zbohatnúť beztrestne.

Bábky alebo slepota
Politická kariéra nejde spolu s nápadným rastom materiálnych statkov a záujemca o politiku by sa mal s tým predovšetkým zmieriť. Ideálne je, keď sa v politike angažuje človek, ktorému majetok nič nehovorí a tým pádom je ušetrený pokušenia ho hromadiť.

Koho politika priťahuje a pritom o sebe vie, že mu chýba mentalita pustovníka, urobí najlepšie, keď si všetko finančne nákladné, bez čoho nemôže žiť, zabezpečí skôr, ako začne stúpať po politickom kariérnom rebríčku.
Keď je reč o pokušení politikov, nemožno prehliadnuť, že politika samotná je taktiež pokušením. Nemusí lákať iba človeka, ktorý chce prísť k majetku, ale tiež niekoho, kto sa vyžíva v intrigách, manipuláciách, kto sa rád predvádza.

Sú ľudia, ktorí v politike spôsobia občanom ďaleko väčšiu škodu, ako postavením si chaty pri Lipne. Ide buď o politikov nekompetentných, ktorí sa stanú bábkami šikovných lobistov, alebo o tých, ktorí sú postihnutí ideologickou slepotou. Je dobré si to pripomenúť v atmosfére všeobecnej eufórie z exemplárneho pádu pána predsedu Zimolu.