Český parlamentný výbor pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telesnú výchovu bude mať v programe rokovania bod „Vplyv bezpečnostných služieb na vyučovanie, učebnice a vzdelávacie programy.“

Poslanci sa chystajú pýtať ministra školstva, čo mala znamenať jeho schôdzka s riaditeľom Bezpečnostnej informačnej služby, po ktorej vyhlásil, že „v tejto dobe hybridných hrozieb je potrebné viac ako kedykoľvek inokedy, venovať pozornosť vytvoreniu dostatočného priestoru pre vyvážené vyučovanie moderných dejín. Mal by to byť tiež jeden z cieľov revízie rámcových vzdelávacích programov.“

Poslancov bude asi zaujímať, či minister zdieľa názor tajnej polície, že sa u nás v školách vyučuje sovietska verzia moderných dejín a že vyučovanie českého jazyka je zasiahnuté proruským panslovanstvom. Pán minister sa bude určite krútiť, lebo zjavne prepásol možnosť hneď na začiatku vykázať špiónov do patričných medzí s tým, že sa nemajú starať o to, čomu nerozumejú a do čoho im nič nie je.

Problém so špiónmi

Na druhej strane sa sotva môže blamovať priznaním, že mu tajní otvorili oči a je im zaviazaný za noty, ako dať do poriadku školské osnovy, aby sa nabudúce česká história vykladala napríklad po americku. Z rokovania parlamentného výboru zrejme vzíde odporúčanie pánovi ministrovi, aby sa venoval školstvu a nenechal sa rozptyľovať tajnými s ich hybridnými hrozbami.

Problém so špiónmi a kontrašpiónmi je totiž vo všeobecnosti v tom, že zatiaľ čo sa včera kamarátili s Rusmi a dnes sa priatelia s Američanmi, zajtra si môžu pre zmenu padnúť do náručia s Číňanmi alebo nájdu zaľúbenie v moslimoch. Nie je rozumné kvôli tomu vždy tlačiť nové učebnice dejepisu a češtiny.

Istejšie, ako prispôsobovať vyučovanie aktuálne vyznávanej ideológii, je opierať sa o historické pramene, archiválie a o mravenčiu prácu historikov. Pokiaľ ide o históriu modernú, mladú, respektíve súčasnú, nezostáva nič iné, iba sa zmieriť s tým, že historici, ktorí o tom, čo robíme, s odstupom času napíšu objektívnu učebnicu, sa ešte iba budú musieť narodiť.