Požiar Chrámu Matky Božej v Paríži sa podarilo uhasiť, ale šok z tejto katastrofy len tak nepominie.

Zatiaľ sa zdá, že 850 rokov starej katedrále sa najskôr stala osudnou rozsiahla rekonštrukcia, počas ktorej niekto zanedbal protipožiarne opatrenia. Akokoľvek sa potom ďakuje francúzskym hasičom, že katedrálu dokázali zachrániť, je zvláštne počuť odborníkov, že česká katedrála svätého Víta je proti ohňu chránená lepšie, ako jej parížsky gorický vzor. Francúzi akoby neverili, že sa katedrále môže niečo stať.

Notre-Dame je najobľúbenejšou pamiatkou aj turistickou atrakciou, ktorú ročne navštívi trinásť miliónov ľudí. Až oheň, šľahajúci zo strechy ale urobil tento architektonický monument nesamozrejmým. Oheň Francúzom oživil historickú pamäť. Zisťujú, ako hlboko a osudovo sú s katedrálou spätí. A už z prvých reakcií je jasné, že si bez nej nedokážu predstaviť ani svoju budúcnosť.

Trvanie na identite

Na obnovu Notre-Dame nebude chýbať vôľa ani peniaze, nebudú chýbať remeselníci ani reštaurátori. Záchrana katedrály bude duchovnou, kultúrnou aj politickou prioritou. Z reakcií na ničivý požiar je zrejmé, čo je zmyslom katedrály. Ani na okamžik nikoho nenapadlo, že v prípade jej totálnej deštrukcie by mohla byť nahradená niečím novším, modernejším, čo by sa vďaka vyspelým technológiám nestavalo 180 rokov, ale iba niekoľko mesiacov.

Trvať na pôvodnej katedrále, respektíve na jej identickej kópii, je ako trvať na svojich duchovných a historických koreňoch, na svojej identite, teda na niečom, čo nemá alternatívu, čo nemožno vylepšiť. Zároveň s horiacou katedrálou sme sledovali vydesených Francúzov a ich prezidenta, ako oznamuje, že katedrála bude uvedená do pôvodného stavu. Dalo sa vycítiť, že je to úloha, s ktorou Francúzsko stojí a padá.
Katedrála je istotou, od ktorej sa všetko odvíja a bez ktorej by všetko zachvátil chaos. Oheň spôsobil, že sa pohľady nepokojných a politicky rozhádaných Francúzov otočili jedným smerom. K Chrámu Matky Božej.