Budúci týždeň má nastúpiť do úradu v poradí 46. prezident USA J. Biden. V mimoriadne komplikovanej či vyhrotenej politickej situácii.

Predpovedať sa v tejto súvislosti nedá alebo aspoň neoplatí nič. Faktom je, že aktuálne zábery z Kapitolu, ktorý nedávno prežil útok podporovateľov súčasného prezidenta D. Trumpa, sú nielen neobvyklé, ale hlavne veľavravné – medzi nimi najmä pohľad na oddychujúcich príslušníkov Národnej gardy povolaných na ochranu a obranu tohto chrámu americkej demokracie.

Z politického uhla pohľadu je rovnako dôležité vznesenie ústavnej obžaloby voči úradujúcemu prezidentovi, ktorý už schválila Snemovňa a čaká sa iba na to, kedy návrh posunie do Senátu a kedy o ňom začne Senát rokovať. Prirodzene – a nech sa už obžaloba skončí akokoľvek – nič to nemení ani nezmení na historickom prvenstve D. Trumpa, ktorý je prvým prezidentom obžalovaným dva razy počas jedného volebného obdobia. Dá sa povedať, že Amerika pritom ústavnými žalobami zbytočne neplytvá.

Práve výsledok ukončenia tej súčasnej voči D. Trumpovi však môže poriadne a nadlho zamiešať politické karty. Ide v nej totiž o jeho politickú budúcnosť: a) ak bude odsúdený – nie v trestnom zmysle – jeho politická kariéra sa skončí. Ak po b) nebude, môže v nej pokračovať.

Z pohľadu zvonka je situácia aj odpoveď jednoduchá: po a) by bolo správne. A to nielen pre Ameriku, ale tiež pre republikánsku stranu. Ak zostane D. Trump politicky činný, dokáže ju prinajmenej rozčesnúť a ak sa mu vzpierať, zrejme aj poslať na dlhšie obdobie do minulosti vybudovaním novej značky. Podpora D. Trumpa v spoločnosti bola výnimočná vo voľbách a zostáva aj po voľbách, keďže zhruba jej polovica neuverila ani súdom, ktoré o volebných sťažnostiach rozhodovali, ale uverila jeho rečiam o podvodoch a ukradnutom volebnom víťazstve. To je pre krajinu viac ako iba nebezpečné a ak sa k tomu pripočítajú ďalšie fakty hovoriace jasnou rečou o politicko-osobnostnom rozmere D. Trumpa, potom sa kríza demokracie v USA tak rýchlo neskončí, ale skôr prepukne väčšou silou. Na obranu možno iba konštatovať, že nie je ani zďaleka jediným politikom demokratického štátu, ktorého moc opantala viac ako on ju.

Na to poukazuje aj viacero prvenstiev: Amerika bude mať najstaršieho prezidenta, volieb sa zúčastnil najväčší počet voličov, D. Trump doteraz nepriznal volebnú prehru a čo je zrejme najhoršie a vskutku nevídané, v podstate vyzval svojich sympatizantov – a ľudí z rôznych združení či spolkov, ktorí situáciu využili – na útok proti Kongresu. Jeden zo základných stĺpov americkej demokracie a moci. Čo si značná časť američanov nedokázala predstaviť ani len vo sne, a bezpečnostné zložky vôbec, to sa reálne stalo.

Pri dostatku financií a možnosti zotrvania pôsobenia v politike možno oprávnene predpokladať, že to bude iba horšie. Aj preto, lebo kým teraz možno hovoriť o neutíchajúcom pocite krivdy zo strany D. Trumpa, potom sa k nej celkom prirodzene pridá politická pomstychtivosť a vybavovanie účtov.

Zhrnuté a podčiarknuté: budúcnosť USA dnes nemá v rukách ani nový prezident, ani jeho demokrati, ktorí vyhrali voľby, ale republikáni, ktorí voľby prehrali. Inými slovami, tí, ktorí voľby prehrali, držia teraz v Senáte v rukách politickú budúcnosť nielen D. Trumpa, ale celej krajiny. Aj také však bývajú paradoxy a dilemy v politike.