Juraj Hrabko komentuje odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR.
Autor Juraj Hrabko
Súdna rada v utorok odvolala z funkcie svojho predsedu J. Mazáka. Pre úplnosť treba uviesť, že J. Mazák zostáva aj naďalej jej riadnym členom. Z tejto funkcie ho totiž môže odvolať iba a len parlament, ktorý ho do nej aj zvolil. Nikto iný.
Prirodzene, ani odvolať predsedu Súdnej rady nejde len tak mirnix-dirnix. Z celkových osemnástich členov Rady musí za odvolanie hlasovať najmenej desať. Pričom musí prísť k prieniku medzi sudcami a nesudcami, teda zástupcami hlavy štátu, parlamentu a vlády.
Prezentovaných dôvodov členmi rady, ktorí navrhli J. Mazáka, bolo spolu deväť. Neoficiálnych – napríklad preplácanie leteniek do Luxemburgu, kde býva – ešte viac, ale tie sa nepočítajú. Takže to bolo deväť oficiálnych a konkrétnych dôvodov. Navrhovatelia ich zhrnuli do záverečnej vety, ktorá znie, že „opakovane neoprávnene zbieral údaje o sudcoch počas takmer celej doby vykonávania funkcie predsedu Súdnej rady“. Teda opakovane porušoval svoje povinnosti.
J. Mazák dôvodil tým, že vzhľadom na krátkosť času si nemohol pripraviť žiadne protiargumenty, pričom odmietol aj návrh, aby Rada o jeho odvolaní rokovala o týždeň. Zo zasadnutia demonštratívne odišiel a tak desať členov následne hlasovaním rozhodlo, že J. Mazák už predsedom Rady nie je. Avizoval však – ako to už býva zvykom – že požiada Ústavný súd, aby rozhodol, že prišlo k porušeniu jeho práva na jeho predsednícku stoličku.
Ústavný súd síce už rieši podobnú sťažnosť, ktorú podali členovia Súdnej rady odvolaní vládou, ale je to celkom iná situácia. Vláda R. Fica totiž urobila to isté, čo pred ňou urobila vláda I. Matoviča a tá urobila to isté, čo zase urobila jej predchodkyňa. Jednoducho povedané, členovia Rady sú menení prezidentom, parlamentom a vládou vždy, keď príde k zmenám v prezidentskom paláci, vzniku novej väčšiny v parlamente a tiež novej vlády s dôverou parlamentu.
Napokon, tak sa stal členom Rady a následne jej predsedom aj samotný J. Mazák, ktorého na návrh SaS zvolil parlament v apríli 2020. Po výmene vládou však podali dovtedajší členovia Rady sťažnosť na Ústavný súd a ako a ju súd vyrieši, sa ešte iba uvidí. Avizovaná sťažnosť J. Mazáka však bude z iného súdka, keďže členom Súdnej rady zostal a jeho kolegovia mu iba odsunuli predsednícku stoličku.
Faktom je, že Ústavný súd už podobné sťažnosti riešil aj poriešil, ale inak, ako to chcela predchádzajúca mocenská garnitúra. Na návrh ministerky M. Kolíkovej – vtedy ešte podpredsedníčky strany Za ľudí – preto parlament schválil novelu Ústavy, do ktorej zaviedol aj nasledujúcu vetu: „Predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.“ Pôjde teda o to – ľudovo povedané – či kedykoľvek znamená kedykoľvek alebo aj niečo iné.
Nič to však nemení a ani nezmení na tom, že J. Mazák už nie je predsedom Súdnej rady a do jej dejín sa zapíše ako prvý predseda, ktorý bol z funkcie odvolaný.
Prirodzene, ani odvolať predsedu Súdnej rady nejde len tak mirnix-dirnix. Z celkových osemnástich členov Rady musí za odvolanie hlasovať najmenej desať. Pričom musí prísť k prieniku medzi sudcami a nesudcami, teda zástupcami hlavy štátu, parlamentu a vlády.
Prezentovaných dôvodov členmi rady, ktorí navrhli J. Mazáka, bolo spolu deväť. Neoficiálnych – napríklad preplácanie leteniek do Luxemburgu, kde býva – ešte viac, ale tie sa nepočítajú. Takže to bolo deväť oficiálnych a konkrétnych dôvodov. Navrhovatelia ich zhrnuli do záverečnej vety, ktorá znie, že „opakovane neoprávnene zbieral údaje o sudcoch počas takmer celej doby vykonávania funkcie predsedu Súdnej rady“. Teda opakovane porušoval svoje povinnosti.
J. Mazák dôvodil tým, že vzhľadom na krátkosť času si nemohol pripraviť žiadne protiargumenty, pričom odmietol aj návrh, aby Rada o jeho odvolaní rokovala o týždeň. Zo zasadnutia demonštratívne odišiel a tak desať členov následne hlasovaním rozhodlo, že J. Mazák už predsedom Rady nie je. Avizoval však – ako to už býva zvykom – že požiada Ústavný súd, aby rozhodol, že prišlo k porušeniu jeho práva na jeho predsednícku stoličku.
Ústavný súd síce už rieši podobnú sťažnosť, ktorú podali členovia Súdnej rady odvolaní vládou, ale je to celkom iná situácia. Vláda R. Fica totiž urobila to isté, čo pred ňou urobila vláda I. Matoviča a tá urobila to isté, čo zase urobila jej predchodkyňa. Jednoducho povedané, členovia Rady sú menení prezidentom, parlamentom a vládou vždy, keď príde k zmenám v prezidentskom paláci, vzniku novej väčšiny v parlamente a tiež novej vlády s dôverou parlamentu.
Napokon, tak sa stal členom Rady a následne jej predsedom aj samotný J. Mazák, ktorého na návrh SaS zvolil parlament v apríli 2020. Po výmene vládou však podali dovtedajší členovia Rady sťažnosť na Ústavný súd a ako a ju súd vyrieši, sa ešte iba uvidí. Avizovaná sťažnosť J. Mazáka však bude z iného súdka, keďže členom Súdnej rady zostal a jeho kolegovia mu iba odsunuli predsednícku stoličku.
Faktom je, že Ústavný súd už podobné sťažnosti riešil aj poriešil, ale inak, ako to chcela predchádzajúca mocenská garnitúra. Na návrh ministerky M. Kolíkovej – vtedy ešte podpredsedníčky strany Za ľudí – preto parlament schválil novelu Ústavy, do ktorej zaviedol aj nasledujúcu vetu: „Predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.“ Pôjde teda o to – ľudovo povedané – či kedykoľvek znamená kedykoľvek alebo aj niečo iné.
Nič to však nemení a ani nezmení na tom, že J. Mazák už nie je predsedom Súdnej rady a do jej dejín sa zapíše ako prvý predseda, ktorý bol z funkcie odvolaný.