Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje presúvanie vládnych zákonov na nasledujúcu schôdzu parlamentu.
Autor Juraj Hrabko
Odsúvanie návrhov zákona zo schôdze na schôdzu je znakom bezvládnosti a bezradnosti vládnej koalície. Neschopnosti a nemohúcnosti vládnuť. Netýka sa to len návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže je len jedným z takýchto návrhov zákonov.
Prirodzene, neschopnosť schvaľovať návrhy má nielen vecný, ale hlavne politický rozmer. Nejde pritom o návrhy opozície, pri ktorých je slovenským špecifikom, úzusom či tradíciou ich neschváliť - „Chlapi neblbnite, veď to navrhol Langoš“ - ale neprechádzajú návrhy samotnej koalície, čo svedčí o ich zlej pripravenosti. Ktorá sa postupom času - odkedy bol návrh o ochrane prírody a krajiny doručený do parlamentu - premenila z vecnej roviny do roviny výlučne politickej. Inými slovami, dnes už nejde v návrhu o to alebo hento, ale o jasný a silný politický signál o nemohúcnosti a bezradnosti koalície vyriešiť problém. Aj preto, lebo koalícia má v parlamente väčšinu poslancov, takže každému je jasné, že môže schváliť čokoľvek. A ak tak nedokáže urobiť, má problém. Nie Houston, ale koalícia.
Zákon o ochrane prírody a krajiny je len jedným, ale zato najčerstvejším príkladom. Do parlamentu ho predložilo 18 vládnych poslancov už v máji 2021. V septembri požiadali predsedu parlamentu, aby návrh predložil na rokovanie parlamentu až na októbrovú schôdzu. A na októbrovej schôdzi koalícia odhlasovala, že sa bude o návrhu hlasovať na schôdzi novembrovej. Nedá sa povedať, či to tak aj bude, ale dá sa konštatovať, že nejde o obyčajné nedorozumenie.
To, že návrh o ochrane prírody a krajiny zákona sa stal pre koalíciu politickým dynamitom, zreteľne poukazujú výsledky hlasovania o preložení na budúcu schôdzu. Zúčastnilo sa na ňom až 149 poslancov, teda obidva politické tábory - koalícia aj opozícia - boli takpovediac v plnej zbroji. Vecne sa síce hlasovalo o návrhu zákona, ale politicky išlo - ľudovo povedané - o to, kto z koho. Uvedené potvrdil aj výsledok hlasovania - návrh preložiť hlasovanie o hlasovaní prešiel iba tesne, keď „za“ presun hlasovalo iba 75 poslancov.
Politický infarkt a debakel koalície sa zatiaľ nekoná, ale má k nemu nebezpečne blízko. Až tak, že ustúpiť so cťou sa už nedá, tento zápas možno politicky už iba vyhrať alebo prehrať. Aj preto, lebo toto už nie je vecný, ale výlučne politický problém, ktorý sa dá riešiť iba politickými prostriedkami. Môže byť aj symbolické, že sa tak deje v súvislosti s návrhom zákona o ochrane krajiny, ale fakt, že vládna koalícia sa mení na bezvládnu, je čoraz viac očividnejší aj nebezpečnejší.
Prirodzene, neschopnosť schvaľovať návrhy má nielen vecný, ale hlavne politický rozmer. Nejde pritom o návrhy opozície, pri ktorých je slovenským špecifikom, úzusom či tradíciou ich neschváliť - „Chlapi neblbnite, veď to navrhol Langoš“ - ale neprechádzajú návrhy samotnej koalície, čo svedčí o ich zlej pripravenosti. Ktorá sa postupom času - odkedy bol návrh o ochrane prírody a krajiny doručený do parlamentu - premenila z vecnej roviny do roviny výlučne politickej. Inými slovami, dnes už nejde v návrhu o to alebo hento, ale o jasný a silný politický signál o nemohúcnosti a bezradnosti koalície vyriešiť problém. Aj preto, lebo koalícia má v parlamente väčšinu poslancov, takže každému je jasné, že môže schváliť čokoľvek. A ak tak nedokáže urobiť, má problém. Nie Houston, ale koalícia.
Zákon o ochrane prírody a krajiny je len jedným, ale zato najčerstvejším príkladom. Do parlamentu ho predložilo 18 vládnych poslancov už v máji 2021. V septembri požiadali predsedu parlamentu, aby návrh predložil na rokovanie parlamentu až na októbrovú schôdzu. A na októbrovej schôdzi koalícia odhlasovala, že sa bude o návrhu hlasovať na schôdzi novembrovej. Nedá sa povedať, či to tak aj bude, ale dá sa konštatovať, že nejde o obyčajné nedorozumenie.
To, že návrh o ochrane prírody a krajiny zákona sa stal pre koalíciu politickým dynamitom, zreteľne poukazujú výsledky hlasovania o preložení na budúcu schôdzu. Zúčastnilo sa na ňom až 149 poslancov, teda obidva politické tábory - koalícia aj opozícia - boli takpovediac v plnej zbroji. Vecne sa síce hlasovalo o návrhu zákona, ale politicky išlo - ľudovo povedané - o to, kto z koho. Uvedené potvrdil aj výsledok hlasovania - návrh preložiť hlasovanie o hlasovaní prešiel iba tesne, keď „za“ presun hlasovalo iba 75 poslancov.
Politický infarkt a debakel koalície sa zatiaľ nekoná, ale má k nemu nebezpečne blízko. Až tak, že ustúpiť so cťou sa už nedá, tento zápas možno politicky už iba vyhrať alebo prehrať. Aj preto, lebo toto už nie je vecný, ale výlučne politický problém, ktorý sa dá riešiť iba politickými prostriedkami. Môže byť aj symbolické, že sa tak deje v súvislosti s návrhom zákona o ochrane krajiny, ale fakt, že vládna koalícia sa mení na bezvládnu, je čoraz viac očividnejší aj nebezpečnejší.
