Lietanie prezidenta Andreja Kisku na trase Bratislava-Poprad a späť dokázalo rozvíriť vášne. Preto tiež možno povedať, že nastolenie tejto agendy sa podarilo a poslanec Martin Nemky, ktorý ju inicioval, vstúpil do kapitoly špecifík slovenského parlamentarizmu.

Uznesenie parlamentu, že prezident dlhodobo používa lietadlá Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR na súkromné cesty, je totiž naozaj zvláštne. Je rýdzo stranícke, keďže právne neznamená nič a vecne ešte menej. Niežeby sa tak stalo po prvý raz, v pamäti je napríklad uznesenie parlamentu o vyslovení nedôvery prezidentovi Michalovi Kováčovi. A tiež uznesenie, v ktorom sa parlament zahral na sudcu a konštatoval, že prišlo k porušeniu zákona pri privatizácii SPP. V uvedených prípadoch tak platí, že parlament prekročil svoje právomoci a konal tak, ako konať nemal.

Je nepochybné, že za používanie lietadiel Leteckého útvaru MV SR nesie zodpovednosť minister, a nie prezident. Už preto je konštatovanie parlamentu chybné. Ak si parlament myslí alebo je dokonca presvedčený o tom, že prichádza k zneužívaniu lietadiel ministerstva vnútra, má brať na zodpovednosť ministra. Dve veci a vety sú v tejto súvislosti kľúčové: prvou je veta zo zákona, ktorá hovorí, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií je priamo podriadený ministrovi vnútra SR. Druhou, že podľa Ústavy SR minister vnútra zodpovedá za výkon svojej funkcie parlamentu.

V praxi to znamená, že či už prichádza k používaniu alebo zneužívaniu lietadiel spadajúcich pod ministerstvo vnútra, zodpovedný za to je výlučne minister. Nikto iný. Vrátane prípadu, keď si jeho úrad zľahčuje prácu – je oveľa ľahšie chrániť prezidenta vo vzduchu, ako na ceste či železnici.

Zvláštny, hoci nie prekvapujúci, je aj prístup mimovládnych strán. Ich poslanci zdvihli bez mihnutia oka ruky za návrh poslanca Nemkyho. Teda bez toho, aby čo len skúsili doplniť jeho návrh požiadavkou o komplexnú informáciu typu – koľko stojí cesta Bratislava-Poprad a späť lietadlom, autom a vlakom. Hlasovali za návrh, aby minister vnútra predložil informáciu o využívaní letky a keď ju dostali, tak sa im nepáčila. Na to, aby zodpovednosť za používanie letky niesol ten, kto ju aj reálne a výlučne má, teda minister, ani nepomysleli.

Isto, nie je vôbec štandardné, aby prezident býval na opačnom konci republiky, ako pracuje. Štandardné nie je ani to, aby krajina bola prakticky bez prvej dámy, na pomoc ktorej sa vždy spoliehajú chorí, slabí a odkázaní. A rovnako nie je štandardné, keď si ústavný činiteľ všíma a využíva iba výhody funkcie, a nevýhody ignoruje. To si však voliči môžu vybaviť s Andrejom Kiskom v ďalších voľbách, pokiaľ sa ich zúčastní. Ak sa ich nezúčastní, je to vybavené.

Keďže porovnanie nákladov cestovania prezidenta - lietadlom, autom a vlakom - zostáva neznáme, nedá sa určiť, či je lietanie aj v skutočnosti tým najdrahším. Dá sa však povedať, že aj keby s povolením ministra vnútra používal letku až do konca funkčného obdobia, bolo by to stále menej ako jedna známa vratka pánovi Bašternákovi.