Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkosť politického významu deklarácie podľa J. Hrabka priamo nesúvisí s jej vecným významom, ktorý nemusí byť veľký.
Autor Juraj Hrabko
V budove Úradu vlády SR (ÚV SR) včera pod vedením premiéra R. Fica a splnomocnenca vlády pre sociálny dialóg slávnostne podpísali vybraní zástupcovia pätnástich rôznych inštitúcií, organizácií a spolkov dokument pod názvom „Deklarácia k rozvoju celospoločenského dialógu v SR“.
Z pohľadu vlády ide o dobrý krok, z pohľadu ostatných zainteresovaných tiež. Napokon, nikoho k ničomu nezaväzuje ani nikomu neukladá žiadne úlohy, dalo by sa povedať, že ide len o ďalší papier, akých sú už tony. Nie je to však tak - vecný význam Deklarácie môže byť síce nulový, ale jej politický význam je obrovský.
Aj preto, lebo má tiež iné účely ako sú v nej uvedené. Bez ohľadu na poradie, v prvom rade je to dokument, ktorým budú vládni činitelia argumentovať nielen doma, ale najmä v zahraničí, kde povesť a skutky súčasnej vlády rozhodne nie sú najlepšie.
Deklarácia môže byť aj odpoveďou na protestné zhromaždenia, ktoré boli a zrejme ešte aj budú. Každý rozumie tomu, že ľudia sú nespokojní všade, ale iba slovenská vláda má od včera k dispozícii Deklaráciu, ktorú môže ukazovať aj s podpismi všetkých zainteresovaných – počnúc trebárs zástupcami zamestnávateľov, cez zamestnancov, organizácie samosprávy, SAV, dôchodcov a končiac cirkvami. Napríklad, keďže podpisov pod Deklaráciou – ako už bolo uvedené – je viac.
Inými slovami, premiér R. Fico skúsil oddeliť neoddeliteľné a podarilo sa mu to. Celospoločenský dialóg zavádza po necelom roku vládnutia, ktorého spôsoby a výsledky boli a sú prinajmenej diskutabilné.
To, samozrejme, neznamená, že podpisy pod Deklaráciou znamenajú odobrenie všetkých doterajších krokov a postupov vlády, ale iba to, že je ju možné vykladať aj takýmto spôsobom. Teda podľa toho, ako sa to komu práve hodí. Napríklad, ak nedávno boli tisíce ľudí na námestiach na protestných zhromaždeniach proti postupom vlády, tak podpisy pod Deklaráciou znamenajú síce sprostredkovaný, ale predsa len súhlas desiatok tisíc ľudí s krokmi vlády, ktorí sú združení v spomenutých organizáciách a ktorých predstavitelia v ich mene tento dokument podpísali.
Deklarácia nie je dlhá, okrem preambuly má iba 6 článkov. Dôležité sú všetky alebo ani jeden, podľa toho aký uhol pohľadu si čítajúci zvolí. Najlepšie jej obsah však zatiaľ vystihol samotný premiér R. Fico: „Formát, ktorý je zvolený, a ľudia, ktorí boli prizvaní na spoluprácu, majú byť potvrdením toho, že chceme zatiahnuť do celospoločenského, nie sociálneho, dialógu všetkých tých, ktorí majú čo povedať k najvýznamnejším témam. Neočakávame od tohto formátu, že má prijímať rozhodnutia. Môžem však garantovať, že formát, ktorý sme vám ponúkli, bude významne vplývať na rozhodnutia vlády SR.“
Jasné, že niekto by mohol namietať, že takýto formát už predsa dávno existuje, len každá vláda ho neustále ignoruje – pripomienkové konanie. Netreba však zatiaľ byť taký prísny, keďže očividne nejde iba o kvalitu návrhov zákonov. A faktom zostáva, že hodnotiť a zhodnotiť reálny prínos Deklarácie pre krajinu bude možné až s časovým odstupom.
Z pohľadu vlády ide o dobrý krok, z pohľadu ostatných zainteresovaných tiež. Napokon, nikoho k ničomu nezaväzuje ani nikomu neukladá žiadne úlohy, dalo by sa povedať, že ide len o ďalší papier, akých sú už tony. Nie je to však tak - vecný význam Deklarácie môže byť síce nulový, ale jej politický význam je obrovský.
Aj preto, lebo má tiež iné účely ako sú v nej uvedené. Bez ohľadu na poradie, v prvom rade je to dokument, ktorým budú vládni činitelia argumentovať nielen doma, ale najmä v zahraničí, kde povesť a skutky súčasnej vlády rozhodne nie sú najlepšie.
Deklarácia môže byť aj odpoveďou na protestné zhromaždenia, ktoré boli a zrejme ešte aj budú. Každý rozumie tomu, že ľudia sú nespokojní všade, ale iba slovenská vláda má od včera k dispozícii Deklaráciu, ktorú môže ukazovať aj s podpismi všetkých zainteresovaných – počnúc trebárs zástupcami zamestnávateľov, cez zamestnancov, organizácie samosprávy, SAV, dôchodcov a končiac cirkvami. Napríklad, keďže podpisov pod Deklaráciou – ako už bolo uvedené – je viac.
Inými slovami, premiér R. Fico skúsil oddeliť neoddeliteľné a podarilo sa mu to. Celospoločenský dialóg zavádza po necelom roku vládnutia, ktorého spôsoby a výsledky boli a sú prinajmenej diskutabilné.
To, samozrejme, neznamená, že podpisy pod Deklaráciou znamenajú odobrenie všetkých doterajších krokov a postupov vlády, ale iba to, že je ju možné vykladať aj takýmto spôsobom. Teda podľa toho, ako sa to komu práve hodí. Napríklad, ak nedávno boli tisíce ľudí na námestiach na protestných zhromaždeniach proti postupom vlády, tak podpisy pod Deklaráciou znamenajú síce sprostredkovaný, ale predsa len súhlas desiatok tisíc ľudí s krokmi vlády, ktorí sú združení v spomenutých organizáciách a ktorých predstavitelia v ich mene tento dokument podpísali.
Deklarácia nie je dlhá, okrem preambuly má iba 6 článkov. Dôležité sú všetky alebo ani jeden, podľa toho aký uhol pohľadu si čítajúci zvolí. Najlepšie jej obsah však zatiaľ vystihol samotný premiér R. Fico: „Formát, ktorý je zvolený, a ľudia, ktorí boli prizvaní na spoluprácu, majú byť potvrdením toho, že chceme zatiahnuť do celospoločenského, nie sociálneho, dialógu všetkých tých, ktorí majú čo povedať k najvýznamnejším témam. Neočakávame od tohto formátu, že má prijímať rozhodnutia. Môžem však garantovať, že formát, ktorý sme vám ponúkli, bude významne vplývať na rozhodnutia vlády SR.“
Jasné, že niekto by mohol namietať, že takýto formát už predsa dávno existuje, len každá vláda ho neustále ignoruje – pripomienkové konanie. Netreba však zatiaľ byť taký prísny, keďže očividne nejde iba o kvalitu návrhov zákonov. A faktom zostáva, že hodnotiť a zhodnotiť reálny prínos Deklarácie pre krajinu bude možné až s časovým odstupom.
