Aj po víkende síce sedí I. Matovič v kresle premiéra, ale už mu v ňom nie je tak dobre ako pred ním. Jeho vláda padá ďalej a on samotný stráca kreslo premiéra. Inými slovami, ak všetko pôjde tak, ako si politické strany v nedeľu nakreslili, jeho vláda nepôjde do minulosti v tejto súvislosti ako najlepšia, ale ako najrýchlejšia.

To, že plánovaný prechod z premiérskeho kresla do kresla vicepremiéra a ministra financií označili unisono strany staronovej vládnej koalície za štátnické gesto, je len rétorickou politickou náplasťou. Štátnik, to znie hrdo, ale o nič také ani podobné nejde, keďže štátnické gesto môže a dokáže urobiť iba štátnik, a nikto iný. A na tých má Slovensko smolu, keďže žiadneho nemá.

Mimochodom, ak má byť I. Matovič štátnikom iba preto, že je ochotný vzdať sa premiérskeho kresla, potom staronová koalícia do funkcie štátnika vymenovala jedným dychom aj R. Fica, ktorý tak urobil už pred ním. Faktom síce je, že toho ani nenapadlo, aby sa po odchode z kresla premiéra chcel stať ministrom financií a keď aj áno, rýchlo na to zabudol - cez vtedajšieho prezidenta A. Kisku by jednoducho neprešiel. Rovnako, ako ním neprešiel návrh na vymenovanie J. Ráža mladšieho. Ako vraví R. Sulík: „Keď sa niekto rozhodne odísť z postu predsedu vlády, tak sa patrí z vlády odísť, ako to spravil Robert Fico. On chápal tieto súvislosti, ktoré Igor Matovič očividne nechápe“. Ako však vidno, buď ich nechápe ani R. Sulík alebo chápanie vymenil za kreslo ministra.

Osoba hlavy štátu je jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý možno povedať, že politické strany sa síce na podobe novej vlády dohodli, ale nie aj rozhodli. To má totiž v rukách prezidentka Z. Čaputová, ak teda I. Matovič demisiu aj naozaj podá.

Ak ju podá, musí ju hlava štátu najskôr prijať, ak ju prijme, musí poveriť niekoho zostavovaním vlády a následne na jeho návrh vymenovať ďalších členov vlády. Samozrejme, môže sa stať, že prezidentka Z. Čaputová zmení svoj doterajší názor, ústava jej to naozaj nezakazuje. Akurát presúvanie sa I. Matoviča z vládneho kresla do vládneho kresla má vskutku veľmi ďaleko od jej požiadavky, že „je nevyhnutné, aby vláda vyvodila sebareflexiu a politickú zodpovednosť,“ pretože „nestačí len výmena na poste ministra zdravotníctva“. Môže byť pokojná, I. Matovič nikam neodchádza.

Či pokojná naďalej aj zostane, je ešte otázne. Presnejšie, či naozaj dokáže vymenovať do funkcie ministra financií I. Matoviča, ktorý „nevie žiť bez konfliktu, je extrémne pomstychtivý a hypercitlivý na vyjadrenie odlišného názoru,“ a ktorý „nemá manažérske predpoklady, ani osobnostné ani komunikačné,“ ako to o ňom nehovoria zlé jazyky, ale tvrdia jeho staronoví koaliční partneri. R. Sulík dokonca vyhlásil: „I. Matovič je kríza, on je problém tejto krajiny,“ aby krátko po tom súhlasil, že z I. Matoviča bude vicepremiér a minister financií, alebo aspoň jeden z nich. Na druhej strane, a nie je tomu tak dávno, aby sa to nedalo zapamätať, povedal o ňom I. Matovič, že je „idiot“.

Citácie nie sú zbytočné - dôležitá v skutočnosti totiž nie je hrubá čiara, po ktorej teraz volajú politici staronovej koalície, ale pamäť. Čo bolo, bolo, teraz je všetko inak, neplatí ani v politike. Prezidentka Z. Čaputová, s ktorou staronová koalícia ani veľmi nepočíta, keď už otvorene hlása, že E. Heger bude premiérom, I. Matovič ministrom a ministri, ktorí z vlády odišli, sa do vlády vrátia, si za to môže sama, keďže doteraz plnila požiadavky vládnych politikov takpovediac bez mihnutia oka.

Tých, čo už odvolala, má teraz opäť vymenovať, a ako odkazuje V. Remišová najlepšie hneď a zaraz, aby nová vláda mohla rokovať už v stredu.