Ani odloženie hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde E. Hegera o dva dni nedokáže vyriešiť politickú situáciu. Dlhodobú ani krátkodobú. Možno tak len opäť zopakovať, že každý človek, ktorý sa čo len trochu zaujíma o verejný život, pritom vie, že zo situácie, v ktorej sa krajina nachádza, existuje iba jedno správne riešenie – predčasné voľby. Čím skôr, tým lepšie. Aj preto, lebo stále platí, že keď nevládne ľud, vládne ktosi iný.

Problém je iba v tom, že konanie predčasných volieb zdržiavajú tí, ktorí o nich môžu rozhodnúť, teda poslanci parlamentu. Boja sa ich ako čert svätenej vody a mnohí vedia aj prečo. Tvrdiť, že tak robia zo zištných osobných či pôžitkárskych dôvodov, sa nedá, ale ak by to tak bolo, nesprávali by sa inak. Síce nevedia, nechcú alebo nedokážu situáciu vyriešiť, ale vrátiť moc ľuďom, aby mohli vo voľbách rozhodnúť a nanovo rozdať politické karty, trvalo – hoci nie aj udržateľne – odmietajú.

Dva dni, ktoré si parlament vybral na vyriešenie politickej situácie, súčasnú šlamastiku, samozrejme, nevyrieši. Ak ju nedokázali politici vyriešiť od začiatku leta, teda odkedy SaS vypovedala Koaličnú zmluvu, je zbytočné sa nádejať, že ju dokážu vyriešiť za dva dni.

Dokážu len predĺžiť a predlžovať agóniu – napokon, ak vláda nepadla v utorok, prečo by mala padnúť vo štvrtok? Nebola by napokon vhodnejšia streda na budúci týždeň, keďže – ako informuje TA SR – list Ježiškovi možno poslať do piatku tohto týždňa? A ak je to tak len preto, lebo o tom rozhodujú traja nezaradení poslanci, ktorí chceli povaliť vládu tak, že hlasovali za to, aby povalená nebola, potom menšiu potupu si vláda E. Hegera, ale ani krajina pod Tatrami naozaj nezaslúži.

R. Sulík síce tvrdí, že vládu v utorok opäť podržali fašisti, lenže situácia už dospela do štádia, že nevedno či tí zlí alebo dobrí – pre časť parlamentu totiž ide o zlých fašistov, ale pre inú časť parlamentu ide o dobrých fašistov. Faktom je, že účasť všetkých 150 poslancov na hlasovaní o nehlasovaní návrhu na odvolanie vlády bola nevšedná, čo dostatočne aj zreteľne poukazuje tiež na to, že situácia je napínavá asi ako hozentrogle.
To však nie je žiadna novinka, ale spôsob práce súčasnej vládnej šesťkoalície: OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, Sme rodina a Za ľudí. Spolu s neustálym vyvolávaním chaosu a zmätku.

A bolo to tak aj za účasti koaličnej SaS, ktorej sa podarilo už dva razy povaliť vlastnú vládu a súčasnú – zatiaľ – zraziť na kolená. Pritom po voľbách v roku 2020 vláda začínala s obrovskou dôverou spoločnosti a podporou 95 poslancov, teda s veľkou ústavnou väčšinou. To sa nedalo pokaziť, a predsa to dokázali.

To, čo sa udeje v parlamente po dvoch dňoch od prerušenia schôdze, teda vo štvrtok odpoludnia, kedy je naplánované ďalšie hlasovanie o (ne)vyslovení nedôvery vláde, sa nedá predvídať: možno iba hádať alebo špekulovať. Povedané jednou vetou a bez ohľadu na rozhodnutie parlamentu: je neodškriepiteľným faktom, že vláda E. Hegera dôveru v spoločnosti nemá. A mať už ani nebude.