Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hrabko komentuje schvaľovací proces návrhu J. Šimka.
Autor Juraj Hrabko
Nebýva veľmi dobré, aby nezaradený poslanec dokázal presadiť v parlamente vlastný návrh zákona. Poslancovi a primátorovi R. Soboty J. Šimkovi sa to v parlamente - ovládanom 88. koaličnými poslancami - podarilo a uvedené potvrdzuje - dobré to naozaj nie je.
Schvaľovací proces návrhu J. Šimka bol pritom viac ako iba žartovný. Poslanec totiž navrhol nielen novelu, ale neskôr aj dva pozmeňujúce návrhy k nej. Hneď v prvom uviedol, že navrhuje vypustiť prvé tri body vlastného návrhu, nakoľko ním predložený návrh zákona je „zjavne v rozpore“ s tromi záväznými európskymi smernicami. To, že v zákone zostali, určili poslanci hlasovaním, rovnako ako to, že zákon nadobúda účinnosť 15. júna 2022. Dátum schválili síce až o týždeň neskôr, ale čo mali robiť, keď tak znel pozmeňujúci návrh, všakže? Takže ešte raz a pomalšie – dňa 22. júna schválili poslanci to, aby zákon nadobudol účinnosť dňom 15. júna 2022.
Stáva sa, hoci by sa nemalo. Podobne ako to, že za pozmeňujúce návrhy aj zákon ako celok hlasovali z vládnej koalície iba poslanci Sme rodina. Vedeli prečo. A vedeli aj prečo ho predložil primátor R. Soboty – týka sa totiž odpustenia pohľadávok samosprávam, presnejšie pokút, ktoré im nadelil Úrad pre verejné obstarávanie za to, že porušili zákon. Lebo – ako uvádza aj samotný poslanec a primátor J. Šimko – „výška pokuty je stanovená priamo zákonom o verejnom obstarávaní a pre mnohé obce a mestá je neúnosne vysoká. Nadobúdanie nájomných bytov financujú mestá a obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do víru veľmi nepriaznivých situácií, pretože im hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít. Navrhuje sa preto stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní“.
Jednoduché ako facka – dať voličom nájomné byty nadobudnuté v rozpore so zákonom, a keď ÚVO udelí pokutu za porušenie pravidiel, zmení sa zákon, aby zodpovední za šafárenie obecných peňazí zostali pred voľbami chrumkaví. Predseda ÚVO M. Hlivák síce tvrdí, že takýmto postupom „parlament povýšil politický marketing nad zákon“ a má aj pravdu. Lenže poslanci majú silu, a preto tiež ťahá za kratší koniec. Spolu so zvyškom krajiny.
Schvaľovací proces návrhu J. Šimka bol pritom viac ako iba žartovný. Poslanec totiž navrhol nielen novelu, ale neskôr aj dva pozmeňujúce návrhy k nej. Hneď v prvom uviedol, že navrhuje vypustiť prvé tri body vlastného návrhu, nakoľko ním predložený návrh zákona je „zjavne v rozpore“ s tromi záväznými európskymi smernicami. To, že v zákone zostali, určili poslanci hlasovaním, rovnako ako to, že zákon nadobúda účinnosť 15. júna 2022. Dátum schválili síce až o týždeň neskôr, ale čo mali robiť, keď tak znel pozmeňujúci návrh, všakže? Takže ešte raz a pomalšie – dňa 22. júna schválili poslanci to, aby zákon nadobudol účinnosť dňom 15. júna 2022.
Stáva sa, hoci by sa nemalo. Podobne ako to, že za pozmeňujúce návrhy aj zákon ako celok hlasovali z vládnej koalície iba poslanci Sme rodina. Vedeli prečo. A vedeli aj prečo ho predložil primátor R. Soboty – týka sa totiž odpustenia pohľadávok samosprávam, presnejšie pokút, ktoré im nadelil Úrad pre verejné obstarávanie za to, že porušili zákon. Lebo – ako uvádza aj samotný poslanec a primátor J. Šimko – „výška pokuty je stanovená priamo zákonom o verejnom obstarávaní a pre mnohé obce a mestá je neúnosne vysoká. Nadobúdanie nájomných bytov financujú mestá a obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do víru veľmi nepriaznivých situácií, pretože im hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít. Navrhuje sa preto stanoviť podmienky, za ktorých je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z titulu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní“.
Jednoduché ako facka – dať voličom nájomné byty nadobudnuté v rozpore so zákonom, a keď ÚVO udelí pokutu za porušenie pravidiel, zmení sa zákon, aby zodpovední za šafárenie obecných peňazí zostali pred voľbami chrumkaví. Predseda ÚVO M. Hlivák síce tvrdí, že takýmto postupom „parlament povýšil politický marketing nad zákon“ a má aj pravdu. Lenže poslanci majú silu, a preto tiež ťahá za kratší koniec. Spolu so zvyškom krajiny.
