Doteraz sa ešte nestalo, aby po schválení dôvery vláde parlamentom bol okamžite podaný návrh na odvolanie člena vlády, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Pred pár dňami dostala vláda vedená premiérom E. Hegerom dôveru parlamentu a v rovnaký deň podala skupina poslancov návrh na vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti M. Kolíkovej. Ako každý podobný návrh, aj tento má vecný a politický rozmer, ale do análov slovenskej politiky sa zapíše iným - ide totiž o historický krok.
Doteraz sa totiž ešte nestalo, aby po schválení dôvery vláde parlamentom bol okamžite podaný návrh na odvolanie člena vlády, v tomto prípade ministerky M. Kolíkovej. Je to niečo, čo je neprekonateľné, prekonateľný priestor zostáva v budúcnosti už len pre predsedu parlamentu v prípade, keď v podobnom prípade dokáže zvolať schôdzu o čosi skôr, ako ju teraz zvolal súčasný predseda B. Kollár.
Z vecného hľadiska je návrh na vyslovenie nedôvery ministerke spracovaný povrchne, čo uznávajú aj samotní predkladatelia, keď uvádzajú, že informácie o ďalších vážnych skutočnostiach skupina poslancov „poskytne na schôdzi NR SR“. Zatiaľ je to miš-maš všetkého - počnúc tzv. reformou súdnictva cez dve tragické udalosti v súvislosti s väzbou a končiac podnikaním M. Kolíkovej v rodinnej firme. To neznamená nič iného ako otvorenie vejára možností a rozbitie parlamentnej debaty hneď od začiatku na niekoľko tém. Ktorá z nich by mala byť kľúčová, je zrejmé už z toho, kto bude návrh oficiálne odôvodňovať, a tým je L. Kamenický.
Čiže väzobné podmienky a ani tzv. reforma súdnictva to nebude. Aj keď možno oprávnene predpokladať, že práve tá - vrátane súdnej mapy - prinesie v budúcnosti pre krajinu najväčšie škody.
Z hľadiska politického je všetko inak a lepšie ako to vyhlásil predseda Sme rodina. B. Kollár totiž uviedol, že Sme rodina by za istých okolností mohla hlasovať za odvolanie M. Kolíkovej: "V prípade, že nedokáže tie veci vysvetliť, môže sa to stať," povedal. Nemôže.
Na takýto úsudok pritom netreba mať ani vešteckú guľu a ani sa netreba takouto možnosťou čo len teoreticky zaoberať: postačí azda konštatovanie, že Sme rodina nemá na to, aby teraz povalila vládnu koalíciu - benefity jej zotrvania vo vláde totiž stále a vysoko prevyšujú straty, ktoré by jej vznikli, ak by bola jej pričinením vyslovená nedôvera ministerke.
Prirodzene a vzhľadom na aktuálny spor, ktorý Sme rodina s ministerkou spravodlivosti vedie, môžu sa jej poslanci zdržať vystupovania v rozprave na jej obhajobu, dokonca sa nemusia ani zúčastniť hlasovania alebo sa pri hlasovaní zdržať. Parlamentná matematika je jasná: na odvolanie ministerky M. Kolíkovej z funkcie je potrebných najmenej 76 hlasov poslancov, nič iné sa nepočíta, teda ani to, koľkí poslanci sa hlasovania nezúčastnili alebo sa ho zdržali.
K tomu všetkému a mnohému inému môže síce B. Kollár v strane zaveliť, ale podporiť opozíciu a hlasovať za odchod člena vlastnej vlády si Sme rodina nemôže dovoliť.
Doteraz sa totiž ešte nestalo, aby po schválení dôvery vláde parlamentom bol okamžite podaný návrh na odvolanie člena vlády, v tomto prípade ministerky M. Kolíkovej. Je to niečo, čo je neprekonateľné, prekonateľný priestor zostáva v budúcnosti už len pre predsedu parlamentu v prípade, keď v podobnom prípade dokáže zvolať schôdzu o čosi skôr, ako ju teraz zvolal súčasný predseda B. Kollár.
Z vecného hľadiska je návrh na vyslovenie nedôvery ministerke spracovaný povrchne, čo uznávajú aj samotní predkladatelia, keď uvádzajú, že informácie o ďalších vážnych skutočnostiach skupina poslancov „poskytne na schôdzi NR SR“. Zatiaľ je to miš-maš všetkého - počnúc tzv. reformou súdnictva cez dve tragické udalosti v súvislosti s väzbou a končiac podnikaním M. Kolíkovej v rodinnej firme. To neznamená nič iného ako otvorenie vejára možností a rozbitie parlamentnej debaty hneď od začiatku na niekoľko tém. Ktorá z nich by mala byť kľúčová, je zrejmé už z toho, kto bude návrh oficiálne odôvodňovať, a tým je L. Kamenický.
Čiže väzobné podmienky a ani tzv. reforma súdnictva to nebude. Aj keď možno oprávnene predpokladať, že práve tá - vrátane súdnej mapy - prinesie v budúcnosti pre krajinu najväčšie škody.
Z hľadiska politického je všetko inak a lepšie ako to vyhlásil predseda Sme rodina. B. Kollár totiž uviedol, že Sme rodina by za istých okolností mohla hlasovať za odvolanie M. Kolíkovej: "V prípade, že nedokáže tie veci vysvetliť, môže sa to stať," povedal. Nemôže.
Na takýto úsudok pritom netreba mať ani vešteckú guľu a ani sa netreba takouto možnosťou čo len teoreticky zaoberať: postačí azda konštatovanie, že Sme rodina nemá na to, aby teraz povalila vládnu koalíciu - benefity jej zotrvania vo vláde totiž stále a vysoko prevyšujú straty, ktoré by jej vznikli, ak by bola jej pričinením vyslovená nedôvera ministerke.
Prirodzene a vzhľadom na aktuálny spor, ktorý Sme rodina s ministerkou spravodlivosti vedie, môžu sa jej poslanci zdržať vystupovania v rozprave na jej obhajobu, dokonca sa nemusia ani zúčastniť hlasovania alebo sa pri hlasovaní zdržať. Parlamentná matematika je jasná: na odvolanie ministerky M. Kolíkovej z funkcie je potrebných najmenej 76 hlasov poslancov, nič iné sa nepočíta, teda ani to, koľkí poslanci sa hlasovania nezúčastnili alebo sa ho zdržali.
K tomu všetkému a mnohému inému môže síce B. Kollár v strane zaveliť, ale podporiť opozíciu a hlasovať za odchod člena vlastnej vlády si Sme rodina nemôže dovoliť.