Keďže celoslovenské manévre, ktoré vyvolal premiér I. Matovič nemajú okrem termínu ešte ani len základné parametre, nemožno ich ani hodnotiť. Na rozdiel od spôsobov, aké verejne prezentuje premiér – že o dva týždne za pomoci armády vyrieši to, čo nevyriešil za pol roka.

Žiadna kolektívna či „spoločná zodpovednosť“ za to, čo sa má stať v budúcnosti neexistuje. Ani v tom prípade, keď sa pod takýmto názvom majú uskutočniť manévre väčšie, ako boli kedysi cvičenia armád Varšavskej zmluvy. Alebo NATO. Alebo aj oboch spolu. Napokon, stačí si spomenúť ako sa skončila operácia taktiež vedená premiérom I. Matovičom pod názvom „blackout,“ ktorú vládna koalícia vyvolala pred Veľkonočnými sviatkami. Samozrejme, zodpovední za je krach boli potom tí, ktorí si plnili zadanú úlohu, teda policajti, nie politici.

Celé to je a bude o dôvere: voči premiérovi I. Matovičovi, voči vláde a voči celej vládnej koalícii. Vyhrážanie nepomôže, skôr uškodí. A dôvera ľudí voči uvedeným spočíva – napríklad – aj v tom, že keď je zavedený núdzový stav a vydaný zákaz zhromažďovania nad 6 ľudí, tak sa žiadne zhromaždenie nad 6 ľudí neuskutoční, lebo štátna moc to dokáže zabezpečiť. Obzvlášť, keď sa jej to deje priamo pod oknami. A ak to zabezpečiť nedokáže, nechce alebo nevie, dôvera je jednoducho a na dlhú dobu fuč.

O kompetentnosti, ktorá pošla už dávno, ani nehovoriac. Aj preto, lebo plánovanie a uskutočnenie vojenských manévrov na celom Slovensku je okrem vyhlásenia núdzového stavu ďalším dôkazom toho, že vláda v lete urobila veľmi málo v súvislosti s prípravami na jesennú vlnu koronavírusu. Napokon, samotný premiér I. Matovič sa po dotlačení k označeniu ČR za rizikovú krajinu verejne chválil, že hranice s ňou sú ako rešeto, lebo ich tak naschvál nastavili. Namiesto ráznych a včasných opatrení, ktorých zavedenie by dokázalo jesennú vlnu viac eliminovať.

Inými slovami, budúce tri víkendy budú o tom, že to, čo vláda pokazila, majú napraviť iní. A dovtedy ešte aj pokazí, pretože zatiaľ to vôbec nevyzerá, že sa hotuje sprísniť súčasné opatrenia, hoci sa vírus veselo šíri ďalej, ale sústreďuje sa iba na vojensko-zdravotné manévre. Napríklad, k dispozícii má informáciu, že vírus sa teraz šíri najmä v domácnostiach a kolektívoch, ale druhý stupeň základných škôl aj tak nezatvorí, ale najskôr ich bude hnať na testovanie a zatvorí ich až potom. Na pilotnej skúške na Orave a v Bardejove vláda môže byť a zrejme aj bude úspešná – to je dané situáciou, prostredím a najmä dostatočne veľkým zázemím v zálohe, ktoré však už pri celoplošnom testovaní nebude k dispozícii.

Úspech nadchádzajúcich manévrov záleží, samozrejme, aj od ľudí, ale hlavne od premiéra I. Matoviča, vlády a vládnej koalície. Od miery zákazov a pravidiel, ktoré budú ešte iba prijaté. A aj od dôvery prezidentky a aspoň časti politickej opozície. A potom od rôznych – na rozdiel od premiéra slušne povedané – „mudrlantov“, tých, ktorých premiér I. Matovič „nahneváva,“ čo robí tak rád a áno, aj od bláznov a dilinov, ako sa o niektorých občanoch vyjadruje. Lebo to všetko a mnohé iné sa pri rozhodovaní počíta. Vrátane stanovísk Konzília odborníkov, Permanentného krízového štábu, Ústredného krízového štábu, či Pandemickej komisie, ktoré však tiež ešte nie sú k dispozícii, hoci ide o odborno-poradné orgány, ktoré si vláda v súvislosti s vírusom sama vytvorila.

Jednoducho povedané, hlava ešte nerozhodla, kam ju nohy ponesú a nohy, či ju ponesú.