Je to zreteľné a neodškriepiteľné – ani poslanci nemajú voči vírusu imunitu. V opačnom prípade by isto schválili novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Obzvlášť, keď predtým na návrh vlády schválili, že o nej budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo vláda sa uzniesla na tom, že novelu je potrebné „z dôvodu verejného záujmu potrebné prijať čo najskôr, teda v skrátenom legislatívnom konaní.“

Nie verejnosť, ale vládna koalícia pritom novelu urgentne potrebuje a to z celkom iných dôvodov ako prezentuje. Kvalita návrhu je opäť šitá horúcou ihlou, ale inak to zrejme vládna koalícia robiť nevie, nechce alebo nedokáže. Dôležitejšie je nateraz iné ako kvalita novely - ak totiž nebude schválená do 29. decembra toho roka, prestane platiť núdzový stav a zásahy do práv a slobôd ľudí, ktoré nastoľuje. Predĺžiť núdzový stav nemožno, ak, tak iba vyhlásiť ďalší, čo by však prinieslo komplikácie a problémy. Politické aj ústavné. Napokon, v takom prípade by bol núdzový stav vyhlásený už po štvrtý raz v tomto roku.

Navyše, problémy sú aj so súčasnými obmedzeniami, ktoré majú platiť od zajtra a týkajú sa najmä zákazu vychádzania. Vláda medzi výnimkami povoľuje ľuďom ísť do servisu bicyklov, ale nie aj áut, hoci „servisy predajne náhradných dielov motorových vozidiel, pneuservisy, odťahové služby, autoservisy, servisy bicyklov, servisy lyží a požičovne lyží“ môžu byť na základe čerstvej vyhlášky hlavného hygienika otvorené. Akurát do nich nemôžu zákazníci podľa uznesenia vlády prísť. Isto, vláda môže a zrejme aj bude tvrdiť, že tieto prevádzky spadajú pod výnimku „na cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných životných potrieb,“ prečo však v nich vymenovala iné prevádzky či obchody, pričom explicitne uviedla aj „servis bicyklov,“ ale nie aj áut, je buď záhadou alebo tajomstvom.

Mimochodom, podobných prípadov je viac. Napríklad, keď pozitívne testovaní ľudia po nedávnom plošnom testovaní mali byť podľa jedného predpisu 10 dní v karanténe, ale napriek tomu boli vyzývaní predstaviteľmi vlády zúčastniť sa druhého kola testovania – ktoré bolo o týždeň neskôr – s odôvodnením, že druhý predpis to povoľuje.

Isto, poslanci sa môžu zísť kedykoľvek, keď predseda parlamentu zvolá schôdzu, aj medzi sviatkami, tak, aby zrýchlenie konanie bolo zrýchlené aj v praxi, a nielen na papieri, keďže ho vláda nutne potrebuje. Predpovedať sa nepatrí, ale bolo by priam politickým zázrakom, ak by novelu zákona do 29. decembra tohto roka poslanci odsúhlasili. Hlava XXII jednoducho nepustí: poslanci nemôžu prísť na schôdzu, ak ju predseda parlamentu nezvolá a predseda parlamentu ju nezvolá, keď koaliční poslanci neprídu. Presnejšie, kým nebude mať záruku, že ich príde dostatok, teda najmenej 90. S podporou opozície totiž nemôže počítať.

Ale keď už poslanci vládnej koalície v parlamente budú, mohli by predložiť a začať schvaľovať aj návrh novely zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. V uplynulých rokoch to býval vždy koncoročný parlamentný evergreen: každý vedel, že keď sa návrh na zmrazenie platov ocitol v parlamente, blíži sa koniec roka. V tomto roku sa na to „zabudlo,“ zrejme preto, lebo vírus. Faktom však zostáva, že ústavní činitelia a politické strany sú jediní, ktorých vírus finančne vôbec nepoškodil. Na rozdiel od podnikateľov, obchodníkov, živnostníkov, zamestnávateľov, zamestnancov, detí....Keď však solidaritu nahrádza papalášstvo, nastáva problém. V tomto prípade koaličný.