Ak je zmeniť zákon ľahšie ako osobu generálneho tajomníka, potom nie je niečo vo vládnej koalícii v poriadku, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý do parlamentu predložila po dohode skupina poslancov vládnej koalície, je ďalšou vážnou chybou v systéme spôsobov súčasného vládnutia. Ak sa totiž generálny tajomník nevie alebo nedokáže zbaviť ľudí, ktorí prekážajú plneniu úloh úradu, potom je očividne chyba viac v jeho (ne)schopnostiach ako v zákone. Povedané na rovinu: ak je zmeniť zákon ľahšie ako osobu generálneho tajomníka, potom nie je niečo vo vládnej koalícii v poriadku.
Návrh novely sa netají tým, že chce vrátiť stav vecí - možnosť odvolania úradníkov bez udania dôvodu - o pár rokov späť. Takáto možnosť totiž existovala do mája 2017. Minister financií I. Matovič sa teda mýli, keď hovorí, že "Smer-SD si dosadil na všetky vedúce pozície v štáte vlastných ľudí, potom zmenil rok pred voľbami zákon, aby ich tam mohli zabetónovať“. Bolo to totiž inak, aj keď prvá časť citovanej vety platí. Druhá už nie, pretože zákon bol predložený krátko po voľbách 2016 a jeho schválenie do uvedeného času zdržal iba prezident A. Kiska, ktorý ho vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie a to hlavne kvôli rozdielnym platom. Bolo to teda oveľa skôr rok po voľbách ako rok pred voľbami.
Prirodzene, Smer-SD to urobil v roku 2016 rýchlo z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo to, že tak ochránil „našich ľudí,“ keďže tí na úradoch sedeli odvtedy, odkedy Smer-SD vládol sám. Teda už od roku 2012, po predčasných voľbách, vyvolaných R. Sulíkom a jeho SaS. Navyše a navonok to vyzeralo ako odpolitizovanie štátnej správy, keďže iba málokto si uvedomoval, že v podstate ide len o mávanie figovým listom.
Figový list hrá aj teraz veľkú úlohu, keď vládna koalícia unisono tvrdí, že inak, ako odvolaním bez udania dôvodu nevie „našich ľudí“ z úradov vyhnať. A nahradiť ich „obyčajnými ľuďmi, popretkávanými slobodou a solidaritou za ľudí“. Nazýva to síce odpolitizovaním štátnej správy, ale v podstate ide o opak - o znovuzavedenie jej politizácie. Akoby vládna koalícia nerozumela tomu, že po nasledujúcich voľbách bude môcť iná vládna koalícia taktiež odvolávať úradníkov bez udania dôvodu. A pôjde jej to omnoho rýchlejšie a lepšie ako si súčasná koalícia myslí.
Dôvodom k spokojnosti s aktuálne predloženým návrhom novely zákona o štátnej službe nemôže ani byť ani predsedom OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola sľubované vytvorenie priestoru „čestným ľuďom bez straníckej príslušnosti“. Rovnaké sľuboval pri výmenách šéfov okresných úradov a skočilo to úplne inak.
Zostáva faktom, že s problematikou (ne)politizácie štátnych úradníkov sa Slovensko potýka už veľmi dlho, pričom hlavné manévre zorganizovala druhá vláda M. Dzurindu. Dva roky pred vstupom Slovenska do EÚ zriadila Úrad pre štátnu službu, ktorý dva roky po vstupe Slovenska do EÚ zrušila. Nebolo to pekné ani dobré, ale rozhodne férovejšie ako súčasné manévre so zákonom o štátnej službe.
Návrh novely sa netají tým, že chce vrátiť stav vecí - možnosť odvolania úradníkov bez udania dôvodu - o pár rokov späť. Takáto možnosť totiž existovala do mája 2017. Minister financií I. Matovič sa teda mýli, keď hovorí, že "Smer-SD si dosadil na všetky vedúce pozície v štáte vlastných ľudí, potom zmenil rok pred voľbami zákon, aby ich tam mohli zabetónovať“. Bolo to totiž inak, aj keď prvá časť citovanej vety platí. Druhá už nie, pretože zákon bol predložený krátko po voľbách 2016 a jeho schválenie do uvedeného času zdržal iba prezident A. Kiska, ktorý ho vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie a to hlavne kvôli rozdielnym platom. Bolo to teda oveľa skôr rok po voľbách ako rok pred voľbami.
Prirodzene, Smer-SD to urobil v roku 2016 rýchlo z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo to, že tak ochránil „našich ľudí,“ keďže tí na úradoch sedeli odvtedy, odkedy Smer-SD vládol sám. Teda už od roku 2012, po predčasných voľbách, vyvolaných R. Sulíkom a jeho SaS. Navyše a navonok to vyzeralo ako odpolitizovanie štátnej správy, keďže iba málokto si uvedomoval, že v podstate ide len o mávanie figovým listom.
Figový list hrá aj teraz veľkú úlohu, keď vládna koalícia unisono tvrdí, že inak, ako odvolaním bez udania dôvodu nevie „našich ľudí“ z úradov vyhnať. A nahradiť ich „obyčajnými ľuďmi, popretkávanými slobodou a solidaritou za ľudí“. Nazýva to síce odpolitizovaním štátnej správy, ale v podstate ide o opak - o znovuzavedenie jej politizácie. Akoby vládna koalícia nerozumela tomu, že po nasledujúcich voľbách bude môcť iná vládna koalícia taktiež odvolávať úradníkov bez udania dôvodu. A pôjde jej to omnoho rýchlejšie a lepšie ako si súčasná koalícia myslí.
Dôvodom k spokojnosti s aktuálne predloženým návrhom novely zákona o štátnej službe nemôže ani byť ani predsedom OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola sľubované vytvorenie priestoru „čestným ľuďom bez straníckej príslušnosti“. Rovnaké sľuboval pri výmenách šéfov okresných úradov a skočilo to úplne inak.
Zostáva faktom, že s problematikou (ne)politizácie štátnych úradníkov sa Slovensko potýka už veľmi dlho, pričom hlavné manévre zorganizovala druhá vláda M. Dzurindu. Dva roky pred vstupom Slovenska do EÚ zriadila Úrad pre štátnu službu, ktorý dva roky po vstupe Slovenska do EÚ zrušila. Nebolo to pekné ani dobré, ale rozhodne férovejšie ako súčasné manévre so zákonom o štátnej službe.