Minulý týždeň schválil parlament zákon o STVR a tento týždeň sa hotuje schváliť zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Získal názov lex atentát, s atentátom na premiéra R. Fica však v podstate nemá nič spoločné. Najmä po predložených úpravách v parlamente, keď z návrhu zákona majú vypadnúť viaceré ustanovenia. Sú síce dôležité – inak by ich vláda predsa neschválila – ale sú zle napísané.

K zákonu o RTVS možno zopakovať, že máloktorý zákon je tak zjavne a na prvý, druhý aj x-tý pohľad v rozpore s Ústavou. Kým Ústava určuje, že prezident „môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,“ zákon o STVR mu túto lehotu svojvoľne skracuje na 10 dní. Prirodzene, záleží iba a len od prezidenta P. Pellegriniho, či si takýto postup parlamentu nechá páčiť alebo bude ctiť a brániť Ústavu. Totiž to, akým spôsobom prezident P. Pellegrini začne úradovať, takým bude aj pokračovať.

Parlament si to zrejme uvedomil a v zákone o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku sa chystá zmeniť účinnosť zákona už v súlade s Ústavou. Najnovší návrh znie, že zákon nadobúda účinnosť „15. júla 2024“ a to „z dôvodu zabezpečenia minimálnej legisvakancie“. Súlad s Ústavou v tomto prípade – samozrejme – platí iba za predpokladu, že parlament schváli návrh zákona ešte tento týždeň, a nie neskôr. Jednoducho tak, aby prezident mal Ústavou zaručených 15 dní od doručenia zákona na rozhodnutie, či ho podpíše alebo vráti parlamentu na opätovné prerokovanie.

Po avizovaných zmenách v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, možno povedať, že zvyšok, ktorý v návrhu zostal, bezpečnostnú situáciu nezlepší. A najlepšie to vie jeho predkladateľ a vicepremiér R. Kaliňák. Najmä čo sa týka plánovaných obmedzení pri výkone zhromaždovacieho práva. Totiž, je faktom, že pri atentáte na premiéra R. Fica zlyhala nepochybne jeho ochranka, napokon, dôkazom je postrelený premiér. Ochranka ho teda neochránila a teraz ide už iba o to, aká je miera jej zlyhania. Či mohla a mala zabezpečiť ochranu premiéra inak a lepšie. Druhým nespochybniteľným faktom je, že atentát nemá nič spoločné s právom na zhromažďovanie, keďže o žiadne zhromaždenie ani nešlo. Z verejných informácií nie je známe, že bolo napríklad vopred oznámené príslušným úradom, čo je jedna z hlavných zákonných podmienok pre výkon tohto práva.

Pritom R. Kaliňák o práve pokojne sa zhromažďovať, vie naozaj veľa. Bol ministrom vnútra, keď najskôr v uličke zhromaždení čínski súdruhovia bili neskôr slovenských občanov zhromaždených pred prezidentským palácom. Keď polícia z rovnakého miesta odvliekla novinárku z Kazachstanu, ktorá sa tam „samozhromaždila“. Mimochodom, taktiež s povolením magistrátu. Jedným dychom však treba pripomenúť, že sa jej za zadržanie minister R. Kaliňák neskôr ospravedlnil. Nehovoriac o tom, keď cestujúcemu zhromaždenému na letisku štát vložil do batožiny výbušninu, s ktorou odcestoval do Írska. Druhým dychom treba opäť pripomenúť, že vtedajší R. Kaliňák sa aj za to neskôr ospravedlnil.

Inými slovami, predkladateľ a vicepremiér R. Kaliňák by si mal ustrážiť, aby manévre poslancov, ktoré robia s vládnym návrhom zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, neprekročili únosnú mieru. Napríklad takú, že Ústavný súd neskôr niektoré jeho časti aj zruší. Alebo onakú, teda že ho po výmene súčasnej vládnej moci, nová moc zruší celý. Aj s doživotnou rentou pre premiéra.