Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu sa síce pomaly končí, ale o to intenzívnejšia sa začne na sociálnych sieťach. Hoci ani na nich nie je dovolené všetko, predsa len je dovolené veľa a čo by to už boli za strany alebo kandidáti, ak by túto možnosť nevyužili.

Aj preto, lebo ich oficiálna kampaň – najmä v médiách a na plagátoch – bola viac ako iba mdlá. Prirodzene, bola prerušená atentátom na premiéra R. Fica, ale ani pred ním nebola nijako záživná či výživná. To nie je žiadna kritika, ale holý fakt. Je to tak z viacerých dôvodov: hneď prvým je, že voľby do europarlamentu voličov veľmi nezaujímajú. Čo je zase dané aj tým, že to platí aj naopak, keďže krátko po voľbách sa už zvolení europoslanci veľmi nezaujímajú o Slovensko. Výnimkou sú rôzne škandály alebo škriepky o eurofondy, ale inak o europoslancoch a ich práci v podstate štyri a pol roka ani nechyrovať.

Tak ako atentát na premiéra R. Fica kampaň prerušil, môže ju aj vyšponovať. Nielen čo sa týka možného víťazstva jeho strany v eurovoľbách, ale tiež účasti na voľbách. Smer-SD dosiahol najmä vďaka spôsobom minulej vládnej koalície víťazstvo v parlamentných voľbách a bol súčasťou víťaznej koalície vo voľbách prezidentských. Či bude víťazný aj v eurovoľbách sa ešte iba uvidí, keďže na päty mu už pár týždňov šliape Progresívne Slovensko. Pričom platí, že ak PS eurovoľby voľby nevyhrá, bude to neúspech, keďže ich vyhralo v roku 2019.

Pár dní pred voľbami je trend taký, že bude sa bude rozhodovať o víťazovi volieb medzi dvomi stranami. Zápas medzi dvomi stranami bude tiež v pomyselnej tabuľke o tretie a štvrté miesto a potom pôjde už len o to, ktorá strana ešte prekročí europarlamentný prah a ktorá už nie. Adeptov na jedno i druhé je viacero.

Niektoré strany pre prekročenie tohto prahu urobili naozaj veľa, hlavne keď zložili kandidátnu listinu z osôb, ktoré vo vrcholovej politike na Slovensku aktuálne pôsobia. Ide nielen o vládne, ale tiež mimovládne strany – ak uspejú takíto kandidáti vládnych strán, budú potrebné zmeny tak vo vláde ako aj v parlamente. Ak uspejú takíto kandidáti mimovládnych strán, taktiež. Spoločné majú iba to, že chcú utiecť od zodpovednosti za dianie na Slovensku, veď inak by nekandidovali. Samozrejme, súčasne bežia takpovediac za lepšími životnými podmienkami a na dlhší čas, keďže mandát europoslanca je o rok dlhší, ako mandát poslanca.

Ako sa takýmto kandidátom z vládneho aj mimovládneho tábora (ne)podarilo uspieť, uvidíme v nedeľu po 23. hodine. Dovtedy sa totiž nesmú oficiálne výsledky volieb zverejňovať, keďže v Taliansku sa až vtedy zatvoria volebné miestnosti. Najdlhšie na výsledky tak budú čakať Holanďania a Íri, keďže v Holandsku sú voľby už šiesteho a v Írsku siedmeho júna. Mimochodom, eurovoľby sú azda najlepším príkladom toho, aká je Európska únia krásna v rôznorodosti – okrem už uvedeného sa bude vo väčšine jej krajín voliť až deviateho júna, v iných ôsmeho a dve krajiny majú voľby dvojdňové. Je na škodu veci, že tak ako je Únia pekná v rôznorodosti, nie je schopná v rozhodnosti.

No. Ani Slovensko nebude mať v europarlamente iných poslancov ako takých, ktorých do neho voliči zvolia. Ponuka je bohatá aj košatá a čím viac voličov sa na voľbách zúčastní, tým lepšie. Napokon, vybrať si z ponuky sa dá vždy a keď sa dá vždy, dá sa aj tentoraz.