Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bude to inak, ale nie lepšie,
Autor Juraj Hrabko
Aj keď v spoločnosti aktuálne rezonuje dopravná nehoda podpredsedu parlamentu A. Danka, iné je dôležitejšie – hlasovanie parlamentu o tzv. kompetenčnom zákone. Prezidentka Z. Čaputová ho vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie a rozprava poslancov o ňom sa už skončila.
Zostáva tak o jej pripomienkach a následne o zákone ako celku hlasovať. Má sa tak stať v utorok, a to preto, lebo tak o tom rozhodol parlament.
Rovnako ako rozhodol parlament hlasovaním o tom, že rozprava o vrátenom zákone sa uskutoční takpovediac v ďalšom zrýchlenom konaní, keď dĺžku času na rozpravu určil na 12 hodín. Podľa zákona sa v takom prípade tento čas rozpočíta medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov pomerne podľa počtu poslancov. Keďže nezaradený poslanec zatiaľ v tomto volebnom období nie je ani jeden, 12 hodín sa rozdelilo počtu poslancov v jednotlivých kluboch – čím početnejší klub, tým viac priestoru dostal k dispozícii.
Prirodzene, takéto „zrýchlené“ konanie sa nepáčilo nikomu okrem vládnej koalície, ktorá ho presadila. Kritizovala ho aj SaS, hoci pred pár rokmi, keď bola vo vládnej koalícii, urobila to isté. Nešlo pritom vtedy o vrátený zákon, ale o voľbu generálneho prokurátora. Konkrétne to bolo v roku 2011 a parlament v „zrýchlenom“ konaní volil a zvolil do funkcie generálneho prokurátora J. Čentéša. Prečo sa ním nikdy nestal, je už iný príbeh.
Faktom ale zostáva, že to, čo neprekážalo vtedajším vládnym stranám SaS, KDH aj časti OĽaNO – teda skrátenie dĺžky času na rozpravu – im prekáža v čase, kedy sú v pozícii strán mimovládnych. To sa môže zdať prirodzené aj preto, lebo dnes to zase neprekáža vládnym stranám Smer-SD ani SNS, ktoré v tom čase boli opozičnými stranami a voči takému postupu protestovali. Ale nie je to ani prirodzené, tobôž principiálne. Inými slovami, takto sa nemá robiť politika – spravovanie vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech – ale robí sa len stranícka politika: systémom raz čihi, inokedy hota. Podľa toho či je strana vládna alebo mimovládna.
Na ten starý televízor, ktorý nechal vtedajší predseda parlamentu R. Sulík priniesť do rokovacej sály parlamentu, aby pomocou neho meral čas vystúpení poslancov, sa jednoducho nedá zabudnúť. To však nebráni zopakovať, že ak uvedený zákon vládna koalícia schváli v pôvodnom znení, nielenže má potenciál zmeniť charakter krajiny – vrátane deľby moci a jej vyváženia – ale ho aj zmenia. Povedané jednou vetou, bude to inak, ale nie lepšie.
Zostáva tak o jej pripomienkach a následne o zákone ako celku hlasovať. Má sa tak stať v utorok, a to preto, lebo tak o tom rozhodol parlament.
Rovnako ako rozhodol parlament hlasovaním o tom, že rozprava o vrátenom zákone sa uskutoční takpovediac v ďalšom zrýchlenom konaní, keď dĺžku času na rozpravu určil na 12 hodín. Podľa zákona sa v takom prípade tento čas rozpočíta medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov pomerne podľa počtu poslancov. Keďže nezaradený poslanec zatiaľ v tomto volebnom období nie je ani jeden, 12 hodín sa rozdelilo počtu poslancov v jednotlivých kluboch – čím početnejší klub, tým viac priestoru dostal k dispozícii.
Prirodzene, takéto „zrýchlené“ konanie sa nepáčilo nikomu okrem vládnej koalície, ktorá ho presadila. Kritizovala ho aj SaS, hoci pred pár rokmi, keď bola vo vládnej koalícii, urobila to isté. Nešlo pritom vtedy o vrátený zákon, ale o voľbu generálneho prokurátora. Konkrétne to bolo v roku 2011 a parlament v „zrýchlenom“ konaní volil a zvolil do funkcie generálneho prokurátora J. Čentéša. Prečo sa ním nikdy nestal, je už iný príbeh.
Faktom ale zostáva, že to, čo neprekážalo vtedajším vládnym stranám SaS, KDH aj časti OĽaNO – teda skrátenie dĺžky času na rozpravu – im prekáža v čase, kedy sú v pozícii strán mimovládnych. To sa môže zdať prirodzené aj preto, lebo dnes to zase neprekáža vládnym stranám Smer-SD ani SNS, ktoré v tom čase boli opozičnými stranami a voči takému postupu protestovali. Ale nie je to ani prirodzené, tobôž principiálne. Inými slovami, takto sa nemá robiť politika – spravovanie vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech – ale robí sa len stranícka politika: systémom raz čihi, inokedy hota. Podľa toho či je strana vládna alebo mimovládna.
Na ten starý televízor, ktorý nechal vtedajší predseda parlamentu R. Sulík priniesť do rokovacej sály parlamentu, aby pomocou neho meral čas vystúpení poslancov, sa jednoducho nedá zabudnúť. To však nebráni zopakovať, že ak uvedený zákon vládna koalícia schváli v pôvodnom znení, nielenže má potenciál zmeniť charakter krajiny – vrátane deľby moci a jej vyváženia – ale ho aj zmenia. Povedané jednou vetou, bude to inak, ale nie lepšie.
