Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje problém so štátnou hymnou.
Autor Juraj Hrabko
„Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.“
Prezidenta A. Kisku požiadalo viacero poslancov parlamentu, aby im vrátil novelu zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Vraj sa pri jeho schválení pomýlili, neuvedomili si, čo schvaľujú a tak to chcú napraviť. Iba pre úplnosť, novelu navrhlo 5 poslancov SNS a hlasovalo za ňu 108 poslancov. Zo všetkých klubov, s výnimkou SaS.
Zmätok medzi poslancami, ale tiež v rámci strán vládnej koalície SNS a Most-Híd, sa týka výrazu „iba“. Ide o stranícky problém, keďže inak si ho vysvetľuje Most-Híd, inak SNS, inak maďarský Jobbik, viaceré médiá a ktovie kto ešte. Kreatívnemu výkladu sa medze nekladú, pričom v podstate ide zväčša o to, že novela údajne zakázala vo všeobecnosti hrať a spievať maďarskú hymnu, ak nie je prítomná maďarská oficiálna delegácia. Čo viedlo predsedu Most-Híd B. Bugára až k vyhláseniu, že keď zostane v zákone „iba“, jeho strana nezostane vo vládnej koalícii.
A to aj napriek tomu, že uvedené citované príležitosti sú významné, keďže zákon upravuje hranie slovenskej aj inej štátnej hymny výlučne počas nich. Napríklad, počas Dňa narodenia L Štúra, ktorý je na Slovensku pamätným dňom. Ostatné dni nie sú vôbec dotknuté, teda hymny sa môžu hrať alebo spievať kedykoľvek, keď si to niekto zmyslí. Klasik by povedal ráno, cez deň aj v noci. Obzvlášť súkromné osoby si môžu hrať alebo spievať hymnu kedy chcú a ako chcú.
Spievanie je totiž neodňateľnou súčasťou slobody prejavu, k čomu netreba azda nič viac dodať. Na možnosť zborovo pískať melódiu hymny alebo jej slová recitovať – a to aj v rámci uvedených príležitostí – pritom poslanci úplne zabudli.
Ako zástupný problém to však nebolo až tak zle vymyslené: problémom novely zákona je totiž iné. Nie jej stranícky, ale vecný rozmer. Napríklad úprava ustanovenia o štátnom znaku, zavedenie znamenia štátneho znaku či národného symbolu. Aj preto by bolo najjednoduchšie a najlepšie vrátiť parlamentu novelu zákona ako celok, nie iba niektoré jej časti. Aby mali poslanci viac času si znenie novely premyslieť, vrátane toho, či je naozaj potrebná, užitočná a dostatočne zrozumiteľná.
Povedané na rovinu: ak aj chceli poslanci (D. Titel) docieliť, aby maďarská hymna neznela na štadióne v Dunajskej Strede, tak sa im to nepodarilo. A ani nepodarí: čím prísnejšie a podrobnejšie by chceli stanoviť jej zákaz, tým hlasnejšie a častejšie bude na štadióne znieť chorál.
Prezidenta A. Kisku požiadalo viacero poslancov parlamentu, aby im vrátil novelu zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Vraj sa pri jeho schválení pomýlili, neuvedomili si, čo schvaľujú a tak to chcú napraviť. Iba pre úplnosť, novelu navrhlo 5 poslancov SNS a hlasovalo za ňu 108 poslancov. Zo všetkých klubov, s výnimkou SaS.
Zmätok medzi poslancami, ale tiež v rámci strán vládnej koalície SNS a Most-Híd, sa týka výrazu „iba“. Ide o stranícky problém, keďže inak si ho vysvetľuje Most-Híd, inak SNS, inak maďarský Jobbik, viaceré médiá a ktovie kto ešte. Kreatívnemu výkladu sa medze nekladú, pričom v podstate ide zväčša o to, že novela údajne zakázala vo všeobecnosti hrať a spievať maďarskú hymnu, ak nie je prítomná maďarská oficiálna delegácia. Čo viedlo predsedu Most-Híd B. Bugára až k vyhláseniu, že keď zostane v zákone „iba“, jeho strana nezostane vo vládnej koalícii.
A to aj napriek tomu, že uvedené citované príležitosti sú významné, keďže zákon upravuje hranie slovenskej aj inej štátnej hymny výlučne počas nich. Napríklad, počas Dňa narodenia L Štúra, ktorý je na Slovensku pamätným dňom. Ostatné dni nie sú vôbec dotknuté, teda hymny sa môžu hrať alebo spievať kedykoľvek, keď si to niekto zmyslí. Klasik by povedal ráno, cez deň aj v noci. Obzvlášť súkromné osoby si môžu hrať alebo spievať hymnu kedy chcú a ako chcú.
Spievanie je totiž neodňateľnou súčasťou slobody prejavu, k čomu netreba azda nič viac dodať. Na možnosť zborovo pískať melódiu hymny alebo jej slová recitovať – a to aj v rámci uvedených príležitostí – pritom poslanci úplne zabudli.
Ako zástupný problém to však nebolo až tak zle vymyslené: problémom novely zákona je totiž iné. Nie jej stranícky, ale vecný rozmer. Napríklad úprava ustanovenia o štátnom znaku, zavedenie znamenia štátneho znaku či národného symbolu. Aj preto by bolo najjednoduchšie a najlepšie vrátiť parlamentu novelu zákona ako celok, nie iba niektoré jej časti. Aby mali poslanci viac času si znenie novely premyslieť, vrátane toho, či je naozaj potrebná, užitočná a dostatočne zrozumiteľná.
Povedané na rovinu: ak aj chceli poslanci (D. Titel) docieliť, aby maďarská hymna neznela na štadióne v Dunajskej Strede, tak sa im to nepodarilo. A ani nepodarí: čím prísnejšie a podrobnejšie by chceli stanoviť jej zákaz, tým hlasnejšie a častejšie bude na štadióne znieť chorál.
