Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vskutku, nie každému sa podarí tak ako premiérovi E. Hegerovi, dokázať premeniť podporu ústavnej väčšiny 91 poslancov na väčšinu 78 poslancov, ktorí hlasovali za pád jeho vlády, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Odchádzajúci rok 2022 bol z politického uhla takým zlým rokom, že neradno na neho vôbec spomínať. Povedané jednou vetou – bol to naozaj „blbý“ rok. Napokon, vyvrcholil pádom vlády E. Hegera, ktorej parlament vyslovil nedôveru. A hoci ide o udalosť, ktorú predpokladá aj ústavný poriadok, prinajmenej niekoľko mesiacov bude chaos a zmätok na Slovensku pokračovať naďalej.
Vskutku, nie každému sa podarí tak ako premiérovi E. Hegerovi, dokázať premeniť podporu ústavnej väčšiny 91 poslancov na väčšinu 78 poslancov, ktorí hlasovali za pád jeho vlády. Tým sa automaticky začala aj volebná kampaň, aj keď samotné voľby sú zatiaľ v nedohľadne. Aj preto však možno predpokladať, že chaos a zmätok bude pokračovať aj potom, ako E. Heger premiérom s obmedzenými kompetenciami už nebude, keďže takúto situáciu nemôže a nedokáže v civilizovaných krajinách rozlúsknuť nič iné, ako parlamentné voľby.
Tie by boli aj štandardným riešením vzniknutej politickej situácie, akurát je všeobecne známe, že krajina pod Tatrami je známejšia vyhľadávaním a pokusmi o neštandardné riešenia a spôsoby. Z poučky, podľa ktorej sa politici správajú rozumne až potom, keď už predtým vyčerpali všetky iné možnosti, urobili dve vlády v tomto volebnom období pravidlo.
Iné je horšie: všeobecne používaný slovník, ktorý v roku 2022 gradoval. Slovensko sa priam hmýri strašením pred návratom a posilňovaním – a tu je ten slovník – mafie a fašistov, čomu musia slovenskí demokrati zabrániť. Lebo hrozba je vraj obrovská. Platí ale skôr iné – každý, kto sám o sebe vyhlasuje, že je demokrat, je alebo by mal byť automatický podozrivý z toho, že demokrat nie je. Aj preto, lebo ak by ním bol, nemusel by to sám o sebe hlásať, ale vraveli by to o ňom iní. A aj v prípade, ak je uvedený slovník vedený snahou o jednoduchosť a zrozumiteľnosť, je nesprávny a nebezpečný. Veď ak niekto takýto slovník akceptuje, vzniknú ihneď základné otázky: ak je to naozaj tak zlé, aká potom existuje alternatíva? Kde je? To naozaj sú mafia a fašisti tí, ktorí rozložili a položili dve vlády demokratov a slušných ľudí v jednom volebnom období? Navyše rýdzo demokratickým spôsobom, teda hlasovaním v parlamente.
Iba strašením voličov – teda bez zároveň ponúkanej alternatívy – ešte nikto, nikde a nikdy voľby nevyhral. Nevedno zatiaľ, či nastupujúci rok 2023 bude rokom predvolebným alebo volebným, nech je však lepší ako bude!
Vskutku, nie každému sa podarí tak ako premiérovi E. Hegerovi, dokázať premeniť podporu ústavnej väčšiny 91 poslancov na väčšinu 78 poslancov, ktorí hlasovali za pád jeho vlády. Tým sa automaticky začala aj volebná kampaň, aj keď samotné voľby sú zatiaľ v nedohľadne. Aj preto však možno predpokladať, že chaos a zmätok bude pokračovať aj potom, ako E. Heger premiérom s obmedzenými kompetenciami už nebude, keďže takúto situáciu nemôže a nedokáže v civilizovaných krajinách rozlúsknuť nič iné, ako parlamentné voľby.
Tie by boli aj štandardným riešením vzniknutej politickej situácie, akurát je všeobecne známe, že krajina pod Tatrami je známejšia vyhľadávaním a pokusmi o neštandardné riešenia a spôsoby. Z poučky, podľa ktorej sa politici správajú rozumne až potom, keď už predtým vyčerpali všetky iné možnosti, urobili dve vlády v tomto volebnom období pravidlo.
Iné je horšie: všeobecne používaný slovník, ktorý v roku 2022 gradoval. Slovensko sa priam hmýri strašením pred návratom a posilňovaním – a tu je ten slovník – mafie a fašistov, čomu musia slovenskí demokrati zabrániť. Lebo hrozba je vraj obrovská. Platí ale skôr iné – každý, kto sám o sebe vyhlasuje, že je demokrat, je alebo by mal byť automatický podozrivý z toho, že demokrat nie je. Aj preto, lebo ak by ním bol, nemusel by to sám o sebe hlásať, ale vraveli by to o ňom iní. A aj v prípade, ak je uvedený slovník vedený snahou o jednoduchosť a zrozumiteľnosť, je nesprávny a nebezpečný. Veď ak niekto takýto slovník akceptuje, vzniknú ihneď základné otázky: ak je to naozaj tak zlé, aká potom existuje alternatíva? Kde je? To naozaj sú mafia a fašisti tí, ktorí rozložili a položili dve vlády demokratov a slušných ľudí v jednom volebnom období? Navyše rýdzo demokratickým spôsobom, teda hlasovaním v parlamente.
Iba strašením voličov – teda bez zároveň ponúkanej alternatívy – ešte nikto, nikde a nikdy voľby nevyhral. Nevedno zatiaľ, či nastupujúci rok 2023 bude rokom predvolebným alebo volebným, nech je však lepší ako bude!
