Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predvolebný komentár Juraja Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Už iba na hodiny možno počítať otvorenie brán volebných miestností, v ktorých voliči udelia mandát 150-tim poslancom parlamentu, aby počas nasledujúcich rokov spravovali veci verejné. Programová ponuka politických subjektov je košatá, ponuka kandidátov bohatá. To, aký veľký dopyt a po ktorých stranách a kandidátoch bude sa uvidí o deň neskôr.
Zatiaľ je isté, že voliči si majú z čoho vyberať a vybrať. Napokon, oficiálne kandiduje síce iba jedna koalícia a 23 politických strán a hnutí, ktoré však v sebe – na svojich kandidátnych listinách – obsahujú a teda ponúkajú aj zástupcov ďalších strán. Isto, výber nemusí byť pre každého ľahký, nie každému takáto ponuka lahodí, ale iná jednoducho nie je. Inú nedokázala spoločnosť v týchto voľbách vygenerovať.
Žiaľ, keďže neexistuje povinnosť voliť, potom je ďalšou istotou to, že ten kto sa volieb nezúčastní – lebo čert ako diabol – dostane po voľbách oboch: aj čerta aj diabla. Teda presne to, čo nechcel a umocnené na druhú.
Voľby nie sú referendum, kedy možno rozhodovať aj nohami, teda nezúčastniť sa ho a pritom aj istým spôsobom hlasovať, keďže na to, aby boli výsledky referenda platné sa ho musí zúčastniť najmenej 50 percent všetkých voličov. Naopak, voľby sú jediným pravdivým prieskumom a obrazom verejnej mienky, ktorý navyše hovorí aj o dospelosti spoločnosti: aká je, aká nie je, aká chce byť a aká byť nechce. Napríklad.
Inými slovami, obraz ktorý tieto voľby namaľujú, nemusí byť a zrejme ani nebude veľmi pekný, ale rozhodne bude pravdivý. Teda takí, akí v skutočnosti dospelí ľudia na Slovensku sú. A áno, v istom zmysle výsledky volieb namaľujú aj to, po čom túžia a čo odmietajú.
To, že následne budú s výsledkami volieb ako aj s týmito poznatkami narábať politici, na veci a ani obraze spoločnosti nakreslenom 29. februára 2020 nič nemení ani nezmení. Politici sú totiž celkom iný druh ľudí ako zvyšok spoločnosti. V sobotu, od rána až do večera budú bezmocne tŕpnuť, koľko percent im voliči nadelia. Nielen preto, lebo to budú musieť v nasledujúcich dňoch strpieť, ale tiež preto, lebo aj v týchto voľbách – tak ako obvykle – niektorým ide o moc, iným o veľa a ďalším o všetko.
Tak či onak: faktom zostáva, že len voliči majú moc rozhodnúť, koľko percent a prednostných hlasov politickým stranám a ich kandidátom naložia. Nikto iný to za nich urobiť nemôže a ani nesmie.
Zatiaľ je isté, že voliči si majú z čoho vyberať a vybrať. Napokon, oficiálne kandiduje síce iba jedna koalícia a 23 politických strán a hnutí, ktoré však v sebe – na svojich kandidátnych listinách – obsahujú a teda ponúkajú aj zástupcov ďalších strán. Isto, výber nemusí byť pre každého ľahký, nie každému takáto ponuka lahodí, ale iná jednoducho nie je. Inú nedokázala spoločnosť v týchto voľbách vygenerovať.
Žiaľ, keďže neexistuje povinnosť voliť, potom je ďalšou istotou to, že ten kto sa volieb nezúčastní – lebo čert ako diabol – dostane po voľbách oboch: aj čerta aj diabla. Teda presne to, čo nechcel a umocnené na druhú.
Voľby nie sú referendum, kedy možno rozhodovať aj nohami, teda nezúčastniť sa ho a pritom aj istým spôsobom hlasovať, keďže na to, aby boli výsledky referenda platné sa ho musí zúčastniť najmenej 50 percent všetkých voličov. Naopak, voľby sú jediným pravdivým prieskumom a obrazom verejnej mienky, ktorý navyše hovorí aj o dospelosti spoločnosti: aká je, aká nie je, aká chce byť a aká byť nechce. Napríklad.
Inými slovami, obraz ktorý tieto voľby namaľujú, nemusí byť a zrejme ani nebude veľmi pekný, ale rozhodne bude pravdivý. Teda takí, akí v skutočnosti dospelí ľudia na Slovensku sú. A áno, v istom zmysle výsledky volieb namaľujú aj to, po čom túžia a čo odmietajú.
To, že následne budú s výsledkami volieb ako aj s týmito poznatkami narábať politici, na veci a ani obraze spoločnosti nakreslenom 29. februára 2020 nič nemení ani nezmení. Politici sú totiž celkom iný druh ľudí ako zvyšok spoločnosti. V sobotu, od rána až do večera budú bezmocne tŕpnuť, koľko percent im voliči nadelia. Nielen preto, lebo to budú musieť v nasledujúcich dňoch strpieť, ale tiež preto, lebo aj v týchto voľbách – tak ako obvykle – niektorým ide o moc, iným o veľa a ďalším o všetko.
Tak či onak: faktom zostáva, že len voliči majú moc rozhodnúť, koľko percent a prednostných hlasov politickým stranám a ich kandidátom naložia. Nikto iný to za nich urobiť nemôže a ani nesmie.
