Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Všetko iba preto, lebo sa voľby nekonali vtedy, keď sa konať podľa demokratických pravidiel mali, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Z vyhlásení prezidentky Z. Čaputovej a premiéra Ľ. Ódora po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady vyplýva iba jedno – v krajine sa nedeje nič výnimočné.
Z vecného hľadiska tak obaja predstavitelia štátu len ubezpečovali, že štátne inštitúcie – vrátane tajnej služby aj bezpečnostného úradu – riadne fungujú. Čo je vskutku zaujímavý postreh, keďže riadne nefungovali ani doteraz – ak by totiž fungovali, tak by polícia nerobila ani zásah. Predstaviť si opak, teda, že polícia zasahuje ak štátne orgány riadne fungujú, sa v civilizovanej krajine vymyká aj kúzelníkom. Ale zrejme je už v poriadku a aj s ohľadom na politickú kultúru, keď na čele mocenských zložiek štátu stále stoja obvinení šéfovia, keďže to vyzerá ako daň za vládu odborníkov.
Inými slovami, každému, kto počúval vyhlásenia prezidentky Z. Čaputovej a premiéra Ľ. Ódora, sa v tej chvíli muselo uľaviť, ale zároveň možno staviť na to, že zďaleka nie všetkým sa aj uľavilo. Dokážu to aj následné reakcie politikov, pričom odhadnúť, ktoré budú s uvedenými vyhláseniami spokojné a ktoré nie, je veľmi ľahké. Aj preto, lebo je pred voľbami a keď je pred voľbami, nevidia politici nič iné ako bránu parlamentu, za ktorú sa chcú – nech to stojí, čo to stojí, teda za akúkoľvek cenu – dostať.
Z politického hľadiska sa tak zdá, že k rozruchu na politickej scéne obaja uvedení predstavitelia štátu značne prispievajú. Nielen skutkami, ale aj slovami – naozaj bolo dôležité, aby hlava štátu po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady oznamovala, že žiadny prevrat – čo je slovník R. Fica, ktorý prijala – sa nekoná a že mieni podať na neho oznámenie? Naozaj bolo dôležité, aby premiér používal floskuly o našich ľuďoch a unesenom štáte, aj po troch rokoch vlády tzv. demokratov? Naozaj nevedia a nevidia, čo tým činia?
Pani prezidentka sa však nemýli, keď hovorí, že žiadny prevrat sa nekoná – ide totiž o rozvrat nebývalých rozmerov. Taký, aký krajina nezažila ani v časoch V. Mečiara a ak si pripomenieme skutky, ktoré sa v tých časoch diali a udiali, je to ozajstná cesta do politického pekla a katastrofy. A to všetko iba preto, lebo sa voľby nekonali vtedy, keď sa konať podľa demokratických pravidiel mali, ale konať sa budú podľa mocenských pravidiel.
Z vecného hľadiska tak obaja predstavitelia štátu len ubezpečovali, že štátne inštitúcie – vrátane tajnej služby aj bezpečnostného úradu – riadne fungujú. Čo je vskutku zaujímavý postreh, keďže riadne nefungovali ani doteraz – ak by totiž fungovali, tak by polícia nerobila ani zásah. Predstaviť si opak, teda, že polícia zasahuje ak štátne orgány riadne fungujú, sa v civilizovanej krajine vymyká aj kúzelníkom. Ale zrejme je už v poriadku a aj s ohľadom na politickú kultúru, keď na čele mocenských zložiek štátu stále stoja obvinení šéfovia, keďže to vyzerá ako daň za vládu odborníkov.
Inými slovami, každému, kto počúval vyhlásenia prezidentky Z. Čaputovej a premiéra Ľ. Ódora, sa v tej chvíli muselo uľaviť, ale zároveň možno staviť na to, že zďaleka nie všetkým sa aj uľavilo. Dokážu to aj následné reakcie politikov, pričom odhadnúť, ktoré budú s uvedenými vyhláseniami spokojné a ktoré nie, je veľmi ľahké. Aj preto, lebo je pred voľbami a keď je pred voľbami, nevidia politici nič iné ako bránu parlamentu, za ktorú sa chcú – nech to stojí, čo to stojí, teda za akúkoľvek cenu – dostať.
Z politického hľadiska sa tak zdá, že k rozruchu na politickej scéne obaja uvedení predstavitelia štátu značne prispievajú. Nielen skutkami, ale aj slovami – naozaj bolo dôležité, aby hlava štátu po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady oznamovala, že žiadny prevrat – čo je slovník R. Fica, ktorý prijala – sa nekoná a že mieni podať na neho oznámenie? Naozaj bolo dôležité, aby premiér používal floskuly o našich ľuďoch a unesenom štáte, aj po troch rokoch vlády tzv. demokratov? Naozaj nevedia a nevidia, čo tým činia?
Pani prezidentka sa však nemýli, keď hovorí, že žiadny prevrat sa nekoná – ide totiž o rozvrat nebývalých rozmerov. Taký, aký krajina nezažila ani v časoch V. Mečiara a ak si pripomenieme skutky, ktoré sa v tých časoch diali a udiali, je to ozajstná cesta do politického pekla a katastrofy. A to všetko iba preto, lebo sa voľby nekonali vtedy, keď sa konať podľa demokratických pravidiel mali, ale konať sa budú podľa mocenských pravidiel.
