Hoci mnohí očakávali v súvislosti s diplomovou prácou odstúpenie magistra B. Kollára z funkcie predsedu NR SR, nestalo sa tak. Znie to možno čudne, ale politicky je to pochopiteľné – okrem politického pragmatizmu aj preto, lebo nároky možno vznášať a mať iba voči tým, ktorí sú schopní ich aj naplniť, inak ide o všeobecne známe hádzanie perál.

Odhliadnuc od toho, že vzdať sa funkcie – a najmä pôžitkov s ňou spojených – si vyžaduje onakvejšie charakterové vlastnosti než akými súčasný predseda parlamentu oplýva. To nie je výčitka ani narážka, iba konštatovanie. Tak, ako existujú ľudia, ktorí si to uvedomujú, rovnako existujú ľudia, ktorí si to neuvedomujú. Aj v Sme rodina sú takí, dokonca so spoločným dieťaťom, čo znamená, že ich spájajú nielen politické záujmy: B. Kollár z funkcie neodstúpi, P. Krištúfková z funkcie splnomocnenkyne vlády pri rovnakom podozrení už odstúpila.

Reč B. Kollára okrem úvodu a hlavne v závere bola, samozrejme, nehodná funkcie predsedu parlamentu. Teatrálna. Porovnávať ho však možno prakticky iba s odstúpením P. Pašku, keďže R. Sulík bol z tejto funkcie ako jediný odvolaný a P. Hrušovský spolu s KDH odišli z koalície, čo je zase iný prípad. Predseda parlamentu totiž urobil kino a vyhlásil, že od prevalenia podozrení z plagiátorstva jeho práce vraj už bude iba B. Kollár, a nie magister B. Kollár.

Opak však bude azda politicky pravdivejší, keďže niektorí poslanci ho zrejme a naschvál začnú v pléne – keď bude viesť schôdzu – oslovovať nie pán predseda, ale pán magister. A čo je horšie, odteraz platí, že ak sa povie magister, myslí sa tým B. Kollár. Alebo si aspoň na jeho patálie hneď každý spomenie.