Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problém je, že štátne publikačné nástroje sú už dva - k Zbierke zákonov pribudol Vestník vlády SR, píše Juraj Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Nedávno sa zrútil na Slovensku ďalší stĺp právneho štátu - vláda schválila zásady vydávania svojho vestníka, čím rozmnožila doterajší právny (ne)poriadok.
Zákon o Zbierke zákonov totiž okrem iného tiež určuje, že „Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky“, v ktorej sa uverejnením vyhlasujú právne predpisy. Taktiež ide o jediný či výlučný zákon, ktorý uvádza: „O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka“. Inými slovami - neznalosť zákona neospravedlňuje. Nikoho. Aj preto, lebo každý kto chce a prejaví záujem, musí mať a aj má k Zbierke zákonov prístup.
Problém je, že štátne publikačné nástroje sú už dva - k Zbierke zákonov pribudol Vestník vlády SR. Do apríla 2021 platilo, že sa v ňom „uverejňujú“ vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy či oznámenia o vnútorných predpisoch, ktorými ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami a obcami alebo ďalšie oznámenia a iné opatrenia, ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
Od apríla 2021 platí, že sa v ňom „vyhlasujú“ nielen vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy, ale už aj iné „všeobecne záväzné právne predpisy“.
Vrátane vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, ktoré stanovujú rôzne obmedzenia, opatrenia či výnimky z nich. Spôsobom komu ako a ako komu, prípadne kedy ako a ako kedy. V praxi to znamená, že už neplatí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale tiež, že neospravedlňuje už ani neznalosť vestníka. Premietnuté do stručnej vety - neznalosť vestníka vlády a zákona neospravedlňuje. Samozrejme, uverejňovanie vnútorných predpisov a rozhodnutí vo Vestníku zostáva ďalej, dôležité sú však dve slová - čo sa vyhlasuje a čo uverejňuje - medzi ktorými je, samozrejme, rozdiel.
Ak bolo úmyslom odstrániť tzv. hybridné akty, podarilo sa to. Ak bolo úmyslom zbaviť sa zodpovednosti štátu za opatrenia a vyhlášky vydávané hlavným hygienikom od marca minulého roka, môže sa to podariť, ak tak rozhodnú súdy. Ak však bolo úmyslom zjednodušiť existujúcu právnu džungľu v krajine či aspoň prispieť k odstráneniu právneho bezvedomia, možno konštatovať, že sa to nepodarilo. Vôbec. Aj preto, lebo všeobecne záväzné predpisy sa už môžu uverejňovať nielen tam, ale aj hentam.
Zákon o Zbierke zákonov totiž okrem iného tiež určuje, že „Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky“, v ktorej sa uverejnením vyhlasujú právne predpisy. Taktiež ide o jediný či výlučný zákon, ktorý uvádza: „O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka“. Inými slovami - neznalosť zákona neospravedlňuje. Nikoho. Aj preto, lebo každý kto chce a prejaví záujem, musí mať a aj má k Zbierke zákonov prístup.
Problém je, že štátne publikačné nástroje sú už dva - k Zbierke zákonov pribudol Vestník vlády SR. Do apríla 2021 platilo, že sa v ňom „uverejňujú“ vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy či oznámenia o vnútorných predpisoch, ktorými ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami a obcami alebo ďalšie oznámenia a iné opatrenia, ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
Od apríla 2021 platí, že sa v ňom „vyhlasujú“ nielen vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy, ale už aj iné „všeobecne záväzné právne predpisy“.
Vrátane vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, ktoré stanovujú rôzne obmedzenia, opatrenia či výnimky z nich. Spôsobom komu ako a ako komu, prípadne kedy ako a ako kedy. V praxi to znamená, že už neplatí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale tiež, že neospravedlňuje už ani neznalosť vestníka. Premietnuté do stručnej vety - neznalosť vestníka vlády a zákona neospravedlňuje. Samozrejme, uverejňovanie vnútorných predpisov a rozhodnutí vo Vestníku zostáva ďalej, dôležité sú však dve slová - čo sa vyhlasuje a čo uverejňuje - medzi ktorými je, samozrejme, rozdiel.
Ak bolo úmyslom odstrániť tzv. hybridné akty, podarilo sa to. Ak bolo úmyslom zbaviť sa zodpovednosti štátu za opatrenia a vyhlášky vydávané hlavným hygienikom od marca minulého roka, môže sa to podariť, ak tak rozhodnú súdy. Ak však bolo úmyslom zjednodušiť existujúcu právnu džungľu v krajine či aspoň prispieť k odstráneniu právneho bezvedomia, možno konštatovať, že sa to nepodarilo. Vôbec. Aj preto, lebo všeobecne záväzné predpisy sa už môžu uverejňovať nielen tam, ale aj hentam.
