Predseda parlamentu vyhlásil voľbu generálneho prokurátora, ktorá sa uskutoční podľa nových pravidiel. Kedy sa voľba uskutoční, zatiaľ nie je známe, vzhľadom na zákonné termíny však možno predpokladať, že generálneho prokurátora by mohla mať krajina v novembri.

S tým zrejme počíta aj predseda NR SR, keďže návrhy na kandidátov možno podávať do 9. októbra, pričom platí, že menoslov musí byť zverejnený najmenej 20 dní pred ich vypočúvaním na ústavnoprávnom výbore. Isto, predseda parlamentu má právomoc zvolať schôdzu kedykoľvek a parlament by tak mohol zvoliť generála všetkých prokurátorov aj na začiatku novembra, a nie na jeho konci, bolo by to však veľkým prekvapením. Ak by vládnej koalícii totiž na rešpektovaní princípov a ústavy záležalo viac ako na záujmoch, nenechala by kreslo generálneho prokurátora neobsadené ani deň, a nieto mesiace.

Samozrejme, uvedené platí iba za podmienky, že koliesko vládnej koalície, ktorá nového generálneho prokurátora zvolí, sa niekde nezadrhne.

Ako pri voľbách predchádzajúceho generálneho prokurátora. Nie J. Čižnára, ale J. Čentéša, ktorého vtedajšia vládna koalície volila v parlamente pol roka, keď sa predtým nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Keď sa potom koalícia už dohodla na J. Čentéšovi a podarilo sa jej ho aj zvoliť, prezidentovi I. Gašparovičovi trvalo ďalší rok a pol, kým oznámil, že ho do funkcie nevymenuje. A o ďalšie dva roky sa každý mohol z rozhodnutia ústavného súdu dozvedieť, že tak urobil v rozpore s ústavou.

Keď sa po parlamentných voľbách ujal moci Smer-SD, do funkcie generálneho prokurátora si bez problémov zvolil J. Čižnára. Do slova a do písmena, pretože J. Čižnár dostal vo voľbách 82 hlasov a volieb sa zúčastnilo 82 poslancov Smeru-SD. Nikto iný.

Z uvedeného možno vidieť, že nie je dôležité, kedy sa generálny prokurátor volí, ale kedy sa zvolí. Ako vraví reklama - a to ešte nie je všetko. Potom totiž príde na rad hlava štátu.