Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnohým sa nočné rokovanie nepáči, najmä tým, ktorí už pozabudli alebo si jednoducho nechcú pamätať, že keď vládli, robili to isté, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Prvé nočné rokovanie parlamentu v tomto volebnom období sa skončilo, možno počítať straty a nálezy, nateraz to však nie je potrebné. Ako bolo už napísané aj povedané, v parlamente sa odohráva súboj medzi taktikou, stratégiou, logistikou a disciplinovanosťou poslancov vládnej koalície a mimovládnych strán. Faktom zatiaľ zostáva, že parlament nerokoval takpovediac od večera do rána, teda celú noc, hoci mnohí sa tvárili, že to tak bude. Nebolo.
Isto, mnohým sa nočné rokovanie nepáči, najmä tým, ktorí už pozabudli alebo si jednoducho nechcú pamätať, že keď vládli, robili to isté. Podobne ako je to v súvislosti s presadzovaním skrátených legislatívnych konaní – kto vládne, ho presadzuje a kto nevládne, ho kritizuje až dovtedy, kým si nevymenia pozície. A keďže stále platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, možno pripomenúť, že napríklad vyjadrenie predsedu SaS o nehoráznosti nočného rokovania spojeného so znásilňovaním parlamentných procesov, je prinajmenej zavádzajúce.
„To sa nerobí,“ riekol predseda SaS. Keďže sa to robí, hneď vidno, že opak je pravdou. Rovnako ako to, že znásilňovanie parlamentných procesov prekáža predsedovi SaS iba vtedy, keď je znásilňovaný, ale nie keď znásilňuje. Kruciálna otázka pritom znie, či je vôbec nočné rokovanie parlamentu dovolené a odpoveď je jednoduchá – parlament môže robiť iba to, čo mu zákon umožňuje a v tomto prípade je to tak, keďže už samotná Ústava hovorí o tom, že parlament zasadá „stále“. Takže spomenuté nočné rokovanie parlamentu v tomto volebnom období bolo síce prvé, ale nie aj posledné.
Noc dlhých nožov sa na Slovensku zaviedol už V. Mečiar a konala sa hneď po ustanovujúcej schôdzi parlamentu v septembri 1994. Odvtedy sa konalo nočných rokovaní parlamentu ako maku a súviseli najmä s odvolávaním členov vlády. Takmer do dokonalosti dotiahla nočné rokovania predchádzajúca vládna koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, ktorá zaviedla nočné rokovanie aj počas víkendu – zo soboty na nedeľu. K úplnej dokonalosti totiž chýba už len rokovanie parlamentu v noci a počas štátnych sviatkov. Napokon, aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO vtedy tvrdil, že „poslanci majú dobré platy a niektorí ľudia na Slovensku tiež robia aj nočné, aj víkendy“.
Predseda SaS k tomu ešte dodal, že už rokovanie do polnoci je chrapúnstvo, čím poukázal na to, že celkom nechápe, čo sa deje – nielen v parlamente, ale na politickej scéne vo všeobecnosti. Jedna vec sú totiž protesty na námestiach, ktoré sú aj potrebné aj fajn, ale druhá, že politický zápas sa odohráva v parlamente, pričom rozhodujúci je výsledok hlasovania. To je jednoducho fakt rovnako ako je faktom, že máme iba takých politikov, akých sme si zvolili. Ale aj to, že spoločnosť vygenerovala týchto politikov aj preto, lebo predchádzajúca mocenská garnitúra opakovane zlyhala a predčasne dovládla. K poznámke pod čiarou tak patrí, že hoci odpúšťať je ľudské, pamätať si je taktiež dôležité. A poučné.
Isto, mnohým sa nočné rokovanie nepáči, najmä tým, ktorí už pozabudli alebo si jednoducho nechcú pamätať, že keď vládli, robili to isté. Podobne ako je to v súvislosti s presadzovaním skrátených legislatívnych konaní – kto vládne, ho presadzuje a kto nevládne, ho kritizuje až dovtedy, kým si nevymenia pozície. A keďže stále platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, možno pripomenúť, že napríklad vyjadrenie predsedu SaS o nehoráznosti nočného rokovania spojeného so znásilňovaním parlamentných procesov, je prinajmenej zavádzajúce.
„To sa nerobí,“ riekol predseda SaS. Keďže sa to robí, hneď vidno, že opak je pravdou. Rovnako ako to, že znásilňovanie parlamentných procesov prekáža predsedovi SaS iba vtedy, keď je znásilňovaný, ale nie keď znásilňuje. Kruciálna otázka pritom znie, či je vôbec nočné rokovanie parlamentu dovolené a odpoveď je jednoduchá – parlament môže robiť iba to, čo mu zákon umožňuje a v tomto prípade je to tak, keďže už samotná Ústava hovorí o tom, že parlament zasadá „stále“. Takže spomenuté nočné rokovanie parlamentu v tomto volebnom období bolo síce prvé, ale nie aj posledné.
Noc dlhých nožov sa na Slovensku zaviedol už V. Mečiar a konala sa hneď po ustanovujúcej schôdzi parlamentu v septembri 1994. Odvtedy sa konalo nočných rokovaní parlamentu ako maku a súviseli najmä s odvolávaním členov vlády. Takmer do dokonalosti dotiahla nočné rokovania predchádzajúca vládna koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, ktorá zaviedla nočné rokovanie aj počas víkendu – zo soboty na nedeľu. K úplnej dokonalosti totiž chýba už len rokovanie parlamentu v noci a počas štátnych sviatkov. Napokon, aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO vtedy tvrdil, že „poslanci majú dobré platy a niektorí ľudia na Slovensku tiež robia aj nočné, aj víkendy“.
Predseda SaS k tomu ešte dodal, že už rokovanie do polnoci je chrapúnstvo, čím poukázal na to, že celkom nechápe, čo sa deje – nielen v parlamente, ale na politickej scéne vo všeobecnosti. Jedna vec sú totiž protesty na námestiach, ktoré sú aj potrebné aj fajn, ale druhá, že politický zápas sa odohráva v parlamente, pričom rozhodujúci je výsledok hlasovania. To je jednoducho fakt rovnako ako je faktom, že máme iba takých politikov, akých sme si zvolili. Ale aj to, že spoločnosť vygenerovala týchto politikov aj preto, lebo predchádzajúca mocenská garnitúra opakovane zlyhala a predčasne dovládla. K poznámke pod čiarou tak patrí, že hoci odpúšťať je ľudské, pamätať si je taktiež dôležité. A poučné.
