Vládna koalícia už zrejme končí s preberaním moci v štáte – presnejšie, s personálnymi výmenami v rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach – keďže sa rozhodla v parlamente ukončiť rozpravu k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Presnejšie, rokovať o ňom takpovediac na jeden ťah - až dovtedy, kým neodznie posledná veta posledného poslanca, ktorý sa zapojil do rozpravy. Na rad tak môže prísť rokovanie o návrhu novely Trestného zákona, s ktorým je zrýchlene konanie spojené. A parlament si môže zapísať nový rekord v rokovaní, keďže to bolo historicky najdlhšie rokovanie o zrýchlenom konaní – trvalo od 8. januára až do dnešných ranných hodín.

Nevedno, možno vládnu koalíciu k tomu popchlo aj čerstvé rozhodnutie českého Ústavného súdu. Faktom zostáva, že hoci mimovládne strany budú hlasno proti rozhodnutiu väčšiny protestovať, ak by sa vmanévrovali do rovnakej situácie, neurobili by to inak. Lebo tak robili ešte nedávno, keď vládli. Aj preto možno iba zopakovať, že podľa Ústavy parlament zasadá „stále“. Čiže aj bez ohľadu na to, či je deň alebo noc, piatok alebo sviatok a že nočné rokovanie vykonal už I. Gašparovič – známe ako Noc dlhých nožov. Taktiež, že odvtedy bolo nočných rokovaní už ako maku, pričom s ďalšou novinkou v tejto súvislosti prišla predchádzajúca vládna koalícia, ktorá zaviedla nonstop rokovanie aj počas víkendu, teda aj v noci zo sobotu na nedeľu. S odôvodnením M. Šípoša z OĽaNO, že „poslanci majú dobré platy a niektorí ľudia na Slovensku tiež robia aj nočné, aj víkendy“. Čo je druhý fakt. A hneď tretím je, že poslancom sa takto robiť nechce – napríklad, kým doteraz reagovali na vystúpenie mimovládneho poslanca desiatky jeho kolegov, na vystúpenie posledného v rozprave ich už bolo oveľa menej.

Prinajmenej do volieb
Je jasné, že súboj medzi vládnymi a mimovládnymi poslancami sa bude opakovať, aj keď príde na rad rokovanie o samotnej novele Trestného zákona. Predpovedať, čo naozaj urobí koalícia sa nedá, keďže sa nedá vylúčiť, že skôr alebo neskôr pristúpi k rovnakému scenáru nonstop rokovania. Zatiaľ je známe iba to, že v prvom čítaní má debata trvať 20 hodín a čo bude ďalej nevedno. Naopak, predpovedať, čo budú robiť mimovládni poslanci sa dá ľahšie, keďže už o dva mesiace bude prvé kolo prezidentských volieb a aj v politike platí, že všetko so všetkým súvisí. Keďže je v menšine, zápas v parlamente o Úrad špeciálnej prokuratúry prehrá, ale iný a mimo parlamentu môže vyhrať. Inými slovami, keď bude po voľbách – prezidentských aj do europarlamentu – situácia v parlamente sa upokojí alebo bude upokojená.

No. Uvedené čerstvé rozhodnutie českého Ústavného súdu sa týka zákona, ktorý v podstate znížil dôchodcom dôchodky – presnejšie, znížil ich valorizáciu v minulom roku. Pričom napadnutý bol aj proces prerokovania, keď podľa opozičných poslancov malo prísť k zneužitiu skráteného legislatívneho konania a tiež opakovaného porušovania zákona pri rokovaní o samotnom návrhu zákona – obmedzenie debaty v parlamente. Možno pripomenúť, že parlamente vtedy rokoval taktiež aj v noci a zrejme najdlhšie rečniacim poslancom bol T. Okamura, ktorý hovoril viac ako 7 hodín. Spolu s ďalšími opozičnými kolegami sa pritom netajil, že ide o obštrukciu a jej symbolom sa stal spacák, ktorý si do parlamentu priniesla opozičná poslankyňa.

Zopár citátov
Potom ako Ústavný súd odmietol zneužite zrýchleného konania, na margo obmedzenia diskusie v parlamente okrem iného riekol: „...Obštrukcie sú síce právom parlamentnej opozície, zároveň však je potrebné vziať do úvahy, že ústavne chránenou hodnotou, je politická diskusia na pôde parlamentu a prípadne smerom k verejnosti...Parlamentnej opozícii prináleží isté právo odďaľovať či blokovať rozhodnutia prijímané väčšinou k dosiahnutiu jej politického cieľa. Zneužívanie týchto práv však nemá viesť k znemožneniu efektívneho výkonu moci vládnou väčšinou. Ústavný súd preto neposkytuje politickej menšine ochranu tam, kde svoje práva podľa zákona o rokovacom poriadku využíva k inému účelu, ako pre ktorý bola do neho zakotvená... V okamžiku, kedy parlamentná menšina svojimi obštrukciami zásadným spôsobom naruší fungovanie parlamentu, je parlamentná väčšina oprávnená urobiť adekvátne opatrenia k zaisteniu jeho fungovania“.

Samozrejme, nič z uvedeného pre Slovensko neplatí, aby to platilo, musí to konštatovať domáci, a nie zahraničný Ústavný súd. Takže uvedeným nie je vôbec dotknuté ani právo mimovládnych poslancov sa na neho obrátiť, ako to už aj pomocou silných rečí avizujú. Ale aj to patrí k politike. Skutočne zaujímavé to bude až vtedy, keď slovenský súd rozhodne inak ako český. Prinajmenej z hľadiska porovnania ich argumentov a dôvodov.