Dve neplánované schôdze parlamentu – o zdravotníctve a vyslovení nedôvery ministrovi vnútra R. Mikulcovi – sa neplánovane aj skončili. Parlament schválil uznesenie navrhnuté Smerom-SD a tzv. dobrými fašistami a osud ministra zostáva do decembra vo hviezdach.

Či sa to niekomu páči alebo nie, v obidvoch prípadoch je politickým víťazom Smer-SD. Faktom je, že za výdatnej pomoci vládnej Sme rodina, ale na podstate veci to nič nemení. Samozrejme, to, či v prípade ministra vnútra R. Mikulca bude aj dokonané, to sa ešte iba uvidí – ak bude z funkcie odvolaný, víťazstvo Smeru-SD bude úplné, ak R. Mikulec odvolaný nebude, pôjde o víťazstvo takpovediac čiastočné.

Záležať bude hlavne od toho, či si SaS nechá brnkať po nose bývalými koaličnými partnermi, keďže J. B. Cigániková bola odvolaná z funkcie predsedníčky výboru pre zdravotníctvo. To, že sa tak udialo s prispením SaS taktiež na veci nič nemení – počíta sa výsledok, takže dôležité je, že z J. B. Cigániková predsedníčkou bola, ale už nie je.

Prinajmenšom je to však pre SaS hanba, ktorú nemá, nemôže a nedokáže odčiniť inak ako tým, že vymení hlavu za hlavu a kus za kus, teda, že bude hlasovať za odvolanie z funkcie ministra vnútra. Iná odpoveď ju totiž opäť posunie iba hlbšie do politickej minulosti, keďže stratí zvyšky vážnosti a perspektívy. Povedané bez okolkov, strana, ktorá dopustí, aby v nej personálnu politiku robili iní politici, si iné ako odchod z parlamentu ani nezaslúži.

Kým uvedené bola a je partajná hra viacerých strán, ktorá má viac-menej pre mnohých a vrátane SaS iba symbolický význam, úspech Smeru-SD má význam nielen vecný, ale tiež politický. Nesymbolický, ale reálny a zľahčovanie toho úkonu, nie je vôbec namieste. Podarilo sa mu totiž presadiť schválenie uznesenia „k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve,“ čo je samo o sebe značným úspechom a z ktorého bude ešte dlho vytĺkať politický kapitál.

Napríklad aj tak, že inicioval riešenie situácie a jeho zásluhou sa situácia v zdravotníctve upokojí. Pritom vláde E. Hegera aj poriadne naložil, keďže uznesenie hovorí tiež o tom, že „podceňovanie zabezpečenia a rozvoja personálnej zložky zdravotníctva v súbehu s nízkou úrovňou spoločenského dialógu prispeli ku kolapsovej situácii v zdravotníctve“. Prirodzene, o tom, že to bol aj Smer-SD, ktorý kolapsovú situáciu zapríčinil, niet ani zmienky.

V dokumente však presadil aj vety, že od roku 2020 „vedenie zdravotníctva je chaotické, bez koncepčného riadenia,“ pričom zapísanou zostane aj veta: „Napriek komplexne formulovaným očakávaniam bol prístup Ministerstva zdravotníctva SR, ale aj vlády SR k týmto požiadavkám ambivalentný, laxný až arogantný“.

Schválenie uznesenia je jednoducho politickým víťazstvom Smeru-SD, o ktorom bude ešte počuť. Aj vzhľadom na citované, neexistoval žiadny politický dôvod, aby niektorá vládna strana za uznesenie hlasovala, a predsa tak Sme rodina urobila.

A keďže bez súhlasu jej poslancov by uznesenie schválené nebolo, opäť vidno, že B. Kollár je vskutku politický buldozér, čo nie je výčitka ani ohováranie, ale fakt. V hraní na dve strany sa stal priam majstrom, keďže jeho Sme rodina dokáže fungovať inak vo vláde a inak v parlamente. Dlhodobo.

Kedysi sa politika po slovensky robila jednoduchšie aj priamočiarejšie. Napríklad, keď niekdajší minister financií v parlamente riekol: „Ale už len za to, že to Langoš navrhol, chlapci, to nemôžeme schváliť. Neserte ma!“ Inými slovami, každému bolo jasné, kto je čo zač a o čo mu ide. Dnes nie je jasné nič – výnimkou je stav v krajine pod Tatrami a zvesť, že ju možno nielen riadiť, ale aj doriadiť.