Núdzový stav „bude predĺžený o 90 dní,“ konštatoval po rokovaní Ústredného krízového štábu jeho šéf a zároveň minister vnútra R. Mikulec. Definitívne ešte rozhodnúť musí vládna koalícia, keďže štáb rozhodovaciu právomoc nemá. Podobne, ako vo vláde nemá žiadna strana koalície väčšinu a musí teda prísť medzi nimi aj v tejto súvislosti k dohode.

Lenže rozhodnúť o predĺžení núdzového stavu nie je prakticky možné: také niečo zákon nepozná ani nepovoľuje, na rozdiel – napríklad – od výnimočného stavu, ktorý predĺžiť možné je. A keďže – ako je všeobecne známe – štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, predĺžiť núdzový stav tak, aby to bolo v súlade so zákonom, vládna koalícia urobiť nedokáže a teda nemôže.

Dôkazom uvedeného môže byť aj ustanovenie zákona o ústavnom súde, na ktorom možno napadnúť iba rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, ale nie aj jeho predĺžení. Ani z tohto uhla pohľadu tak vláda nemá možnosť núdzový stav predĺžiť a to preto, lebo – povedané v skratke – by jej to umožňovalo konať svojvoľne: bez akejkoľvek brzdy či možnosti kontroly. A takáto svojvôľa je neprípustná.

Samozrejme, vláda môže núdzový stav vyhlásiť kedykoľvek, ak sú na to splnené základné podmienky. V nedávnom spore na ústavnom súde medzi vládou na jednej strane a generálnym prokurátorom i skupinou poslancov na strane druhej, súd rozhodol, že vláda pri vyhlásení súčasného núdzového stavu postupovala správne a v súlade s ústavou. Čo síce automaticky neznamená, že tak urobí aj v budúcnosti, dôležité však je, že aj po ďalšom vyhlásení núdzového stavu existuje ďalšia možnosť obrátiť sa na ústavný súd o posúdenie, či vláda postupovala v súlade s danými pravidlami.

Potreba mať núdzový stav z vecného hľadiska poukazuje na to, že vládnej koalícii sa aj napriek plošným testovaniam nedarí epidemiologickú situáciu v krajine zlepšovať, inak by ho nepotrebovala vyhlásiť. Hoci ďalším faktom je zároveň to, že keď nie je núdzový stav, nemôže vládna koalícia ani obmedzovať viaceré základné práva alebo ukladať povinnosti iba rozhodnutiami vlády. A ako poznamenal aj ústavný súd, „viacero zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré sa aplikujú len na základe vyhláseného núdzového stavu – napríklad zákon o verejnom obstarávaní alebo zákon o elektronických komunikáciách.“

Ak sa koalícia rozhodne nastoliť núdzový stav na 90 dní hneď od 15. novembra tohto roka, môže tak urobiť. V podstate však ide o to, aby núdzový stav bol naozaj iba v čase núdze, a nielen preto, aby si na neho ľudia zvykli. Inými slovami, neurobiť z núdze cnosť.