Verejná debata, ktorá sa rozvinula o možnom zavedení povinného očkovania buď na základe veku, zamestnania alebo všetkých do radu, je vskutku tristná. Čo nie je vôbec dobrý začiatok.

Politický rozmer možno ponechať nateraz úplne bokom, postačí sa pozrieť na rozmer vecný. Teda o čom je podstata debaty a aké sú argumenty podporovateľov zavedenia povinného očkovania v súvislosti s Covid-19, ktorí sú najhlasnejší. Mimochodom, odvolávanie sa na dávnejšie rozhodnutie ústavného súdu - a v inej veci - môže byť nanajvýš východiskom, ale rozhodne nie argumentom.

Na tristnosť súčasnej situácie možno poukázať tým, že k veci sa vyjadruje množstvo ústavných expertov, štátne orgány, vrátane ministerstva spravodlivosti či dokonca predseda aj Súdnej rady, ktorý sa pritom divadelným spôsobom hrá na to, čím nie je - tieňového spravodajcu ústavného súdu. A to možno vnímať aj ako opakovanú dehonestáciu samotnej Súdnej rady, čo nie je ani príjemné a ani užitočné.

Žiadny návrh - ktorý by bolo možné vecne posúdiť, či spĺňa alebo nespĺňa kritériá ústavy a ktorý by bol dôvodom na rozprúdenie debaty - pritom neexistuje. Debata je tak nielen o ničom, ale aj riadne zavádzajúca. Za bývalého politického režimu sa to nazývalo jednoducho, ale výstižne - vymývanie mozgov. Mimochodom na druhú, otázka tak vôbec ani nestojí: omnoho dôležitejšie ako to, či je povinné očkovanie v súvislosti s Covid-19 možné zaviesť v súlade s ústavou, je to, či je ho možné zaviesť v súlade s medzinárodnými dokumentami, ktoré sa Slovensko rozhodlo dodržiavať. Napríklad v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj ďalšími, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.

Na Slovensku totiž neexistuje taký návrh zákona, v ktorom by bolo napísané, že je v rozpore alebo v nesúlade s ústavou a medzinárodnými dokumentami. Všetky do jedného uvádzajú opak. Oproti tomu existuje množstvo takýchto schválených návrhov zákonov, ktoré ústavný súd označil aj napriek tomu za nesúladné s ústavou, pričom medzinárodný súd označil opakovane za odporujúce medzinárodnému právu aj tie, o ktorých ústavný súd už rozhodol, že sú v súlade s ústavou.

Na tristnosť súčasnej debaty poukazuje tiež skutočnosť, že otázka o možnosti zavedenia povinného očkovania v súvislosti s Covid-19 ani neznie tak, či je to ústavne možné alebo nie. To je otázka takpovediac podružná. Hlavná otázka znie úplne inak - koho a hlavne čím chce štát ľudí experimentálne a povinne pichnúť. A zároveň, či neexistujú pritom aj iné možnosti, napríklad lieky.

Ak bude známa odpoveď aj na uvedené, až potom sa dá viesť rozumná aj relevantná dišputa o súlade alebo rozpore s ústavou či medzinárodnými dokumentami. Zavedenie povinného očkovania v súvislosti s Covid-19 s nimi v súlade totiž byť môže, ale aj nemusí. Koho, kedy a ako, na detailoch jednoducho záleží.