Ani politická kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí a platí to aj v prípade vypovedania Koaličnej zmluvy stranou SaS – znamená to zatiaľ iba to isté, čo to znamenalo aj pred pár rokmi, kedy Koaličnú zmluvu vypovedal predseda SNS A. Danko. Teda búrku v pohári vody.

Prirodzene, zároveň platí, že ak robia dvaja to isté, nie je to to isté, takže sa nedá vylúčiť, že na rozdiel od SNS teraz SaS vládnu koalíciu povalí. Nie kvôli I. Matovičovi – ako to tvrdí – ale kvôli politickej situácii v krajine. O tej sa veľmi rozpisovať ani netreba, každý predsa dobre vie a cíti, v akej kondícii Slovensko je. A hoci vyhliadky sú naozaj všelijaké, krajšie zajtrajšky v blízkej budúcnosti rozhodne netreba očakávať. Aj vďaka SaS, ktorá sa chce z nastoleného politického, ekonomicko-sociálneho marazmu aktuálne vyhovoriť a vyviniť.

Lenže fakty nepustia a na ich základe možno konštatovať, že SaS je spoluzodpovedná za všetky doterajšie lapsusy a výčiny vládnej koalície. Zmätok a chaos, ktorý sprevádza vládnu koalíciu prakticky a neustále už od jej vzniku. Isto, I. Matovič v nich zohral hlavnú postavu, ale SaS nebola – na rozdiel od ľudí – komparzom či pozorovateľom, ale spolutvorcom vládnej politiky. Ak dnes tvrdí, že jedným z hlavných dôvodov avizovaného odchodu z vládnej koalície bolo prelomenie veta hlavy štátu, je to vymyslený, nie reálny dôvod. Po prvé preto, lebo väčšinu poslancov, ktorí za zákon hlasovali, hlava štátu svojimi pripomienkami nepresvedčila a v takom prípade nehlasovať za rovnaké znenie zákona, za ktoré hlasovali pár dní predtým, by hraničilo so schizofréniou. A po druhé preto, lebo ak by SaS naozaj nechcela, aby bol zákon schválený, mohla ho už na začiatku vetovať, čo však neurobila.

Akokoľvek, je nielen politicky tristné, keď SaS vyhlási, že vypovedala Koaličnú zmluvu a opustila koalíciu, keď sa zároveň drží funkcií – získaných na základe Koaličnej zmluvy – ako kliešť. Klasik by povedal - nie je to poctivé. Isteže, byť ministrom je príjemné a obzvlášť počas letných prázdnin, kedy netreba chodiť ani na rokovania vlády, ale je to vskutku falošné. Takéto pokusy o rošády, vrátane robenia personálnej politiky v inej vládnej strane, sú buď smiešne alebo tragické, nie však politicky reálne. Ak chce SaS naozaj odísť z vládnej koalície a nerobiť iba divadlo, potom by bolo slušné a korektné, aby stiahla z vládnych funkcií všetkých svojich nominantov, vrátane štátnych tajomníkov. Lenže to SaS nechce urobiť – avizuje, že nechce byť vo vládnej koalícii ale súčasne chce ďalej využívať pôžitky a výhody člena vládnej koalície.

To možno konštatovať, keďže sa tak nedeje po prvý raz – R. Sulík zostáva dodnes jediným odvolaným predsedom parlamentu, keďže odmietol z neho po povalení vlastnej vlády vedenej I. Radičovou odísť. Také niečo sa neprihodilo ani I. Gašparovičovi v čase, keď bola vyslovená nedôvera vláde V. Mečiara a výkon politiky prevzali iné strany.

To, že SaS síce oficiálne vypovedala Koaličnú zmluvu, ale oficiálne stále zostáva vo vládnej koalícii, ešte nič neznamená, keďže na konci dňa môže byť všetko inak. Ale rozhodne už nie lepšie – aj po prípadnom a praktickom odchode strany z vládnej koalície a vlády sa totiž nič nevyrieši – podobne, ako sa nič nevyriešilo vylúčením dvoch poslankýň z OĽaNO, ktoré hlasovali inak ako zvyšok poslaneckého klubu. Naopak, ďalšie problémy iba pribudnú.

Čo možno pokladať za potvrdené a isté je zatiaľ iba to, že sa opäť preukázalo, že vládnu koalíciu môže a dokáže poraziť iba vládna koalícia. A nikto iný.