Na úrade práce sa voľné miesta na funkcie ministrov akosi nedajú nájsť, hoci štyri kreslá sú momentálne prázdne. A je nepochybné, že ich treba obsadiť. Ani na rôznych portáloch nemožno nájsť inzerciu typu – hľadá sa odborník na ministra hospodárstva, školstva, spravodlivosti či zahraničných vecí. Znamená to, že zase sa budú voľné miesta obsadzovať iba po známostiach, protekčne. Isto, taký J. Mazák sa ponúka do funkcie aj sám, veď na ministerstve spravodlivosti vo funkcii štátneho tajomníka začínal svoju kariéru, takže napríklad problematiku financovania väzenstva má v malíčku. Ale zrejme zbytočne, uchádzačov o prácu ministrov si najskôr musí po dohode v koalícii vybrať premiér a následne ich odobriť hlava štátu. Ani jeden z nich pritom nepotrebuje, aby ministri prichádzali a odchádzali, ale opak – aby vo funkcii vydržali.

No. Je faktom, že zvyšky síce rozsypanej, ale stále početnej vládnej koalície – OľaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, Sme rodina a Za ľudí – hľadajú ľudí, ktorých by posadili do ministerských kresiel. Odborníkov, ako sa všetky strany zhodli, za ktorých bude niesť politickú zodpovednosť celá vláda a osobne premiér E. Heger. Takýto nápad či experiment nesúci rukopis I. Matoviča – „bude to zvláštny koncept“ - sa neskončí dobre už iba preto, lebo sa skončiť dobre nemôže. Ide iba o ďalšiu politickú rozprávku.

Nebude to fungovať vecne ani politicky. Vecne sa totiž v už úplnej nahote a bez ostychu ukazuje vyprázdnenosť politických strán, ktoré nemajú dostatok pripravených ľudí na obsadenie výkonnej moci, hoci sa o ňu uchádzajú. A to ešte nedávno vládla v krajine partokracia - nebolo to síce nič príjemné, ale aspoň každý vedel, čo je ktorá partaj zač a o čo jej ide. Premiér E. Heger sa len snaží premeniť núdzu na cnosť – volá do vlády odborníkov, o ktorých návrhoch však tak či onak bude politicky rozhodovať vládna koalícia. Hoci je nepochybne lepšie aj zdravšie mať vo vláde odborníkov ako plagiátorov, minister je výlučne politická, a nie odborná funkcia. Minister môže byť odborník, ale až v druhom rade – v tom prvom musí byť politik, keďže náplňou jeho práce je síce presadzovanie odborných záležitostí, ale prostredníctvom politiky. Mimochodom, ten, kto je odborník na hospodárstvo, školstvo, spravodlivosť či zahraničné veci, musí vedieť, kde je príčina toho, v akom stave sa aktuálne nachádzajú. Presnejšie, kto je toho príčinou.

Aj preto je tento experiment politického uhla pohľadu ešte väčší nezmysel ako vecný. Jasné, existujú ľudia, pre ktorých je funkcia ministra neodolateľnou a prijali by ju mnohí, ale možno predpovedať, že skončia tak ako napríklad minister zdravotníctva V. Lengvarský, ktorý bol odborníkom iba dovtedy, kým sa nestal ministrom. A to je z domovskej strany hlavného hráča I. Matoviča, hoci ten sa k nemu správa ako by bol za SaS. Je však minister – odkázaný na I. Matoviča – a tak si ním nechá skákať po hlave, čo by si ako odborník zrejme nenechal. Inými slovami to načrtol aj premiér, ktorý považuje za dôležité, aby voľné posty obsadili ľudia, ktorí budú vedieť zabezpečiť riadny chod ministerstiev a ak to nezabezpečia, tak ich vymení.

Politická práca je jednoducho iná ako odborná. Navyše, vláda E. Hegera nie je normálna vláda, teda taká, ktorá dokáže s ľahkosťou presadiť veci v parlamente, ale menšinová. A s mimoriadne nažhavenou opozíciou, čo je pre odborníkov ďalší malus. Do parlamentu totiž nebude chodiť za ich rezorty premiér ani minister financií vysvetľovať poslancom, čo je dobré a čo už nie, ale príslušný minister. On bude nútený uzatvárať politické obchody s mimoriadnym rizikom, že mu ich neskôr vládni politici – najmä majiteľ a strážca štátnej kasy – zrušia. Lebo to, čo pre odborníka je prijateľné, vôbec neznamená, že je to prijateľné aj pre politika.

Výraz „spoločná zodpovednosť,“ na ktorý láka v tejto súvislosti I. Matovič odborníkov, je rovnaký ako výraz trochu tehotná. Nič také jednoducho neexistuje. Politika sa dá robiť iba politickými prostriedkami, obzvlášť, keď sa krajina nachádza súčasne v trojnásobnej mimoriadnej situácii – jednej z dôvodu pandémie, druhej z dôvodu vojny na Ukrajine a tretej z dôvodu menšinovej vlády. A zároveň v politických kŕčoch či agónii.

Ale inak je to – moderne povedané – „Good idea, Slovakia.“ Ako obvykle ide iba o to, pre koho.