V závetrí schvaľovania zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý parlamentu vrátila na opätovné prerokovanie prezidentka Z. Čaputová, zostalo schválenie viacerých iných zákonov. Medzi nimi aj novela rokovacieho poriadku parlamentu. Takpovediac blesková, hoci nešlo o skrátené legislatívne konanie.

Pôvodný návrh nestál ani za povšimnutie – prenášal totiž iba pravidlá na zabezpečenie poriadku určené v rokovacej sále aj na rokovania vo výboroch. A stanovil jednotný sadzobník pokút. Všetko sa však zvrtlo v druhom čítaní po predložení pozmeňujúceho návrhu a jeho okamžitom schválení v druhom a treťom čítaní vládnou koalíciou. Vrátane SaS. Ide o čoraz častejšie sa opakujúcu fintu poslancov ako vybabrať s legislatívnym procesom a pravidlami – z pôvodného návrhu zostane torzo alebo iba názov a stanoviská ministerstva financií či vlády sa stávajú bezpredmetné, keďže sa vyjadrili k celkom inému návrhu, ako bol na konci dňa schválený.
Nielen preto však ide o zvláštnu novelu. Ale tiež preto, lebo hoci chce zaviesť parlamentnú stráž, nezavádza ju. Naopak, jej funkciu až do schválenia zákona - ktorý je ale v nedohľadne - má zabezpečovať „príslušník Policajného zboru zaradený v službe ochrany určených osôb“.

Vpustenie policajtov do rokovacej sály, ktorá je chrámom každej parlamentnej demokracie, hoci aj za mimoriadnych podmienok, nie je veľmi šťastné. Nateraz ich do nej síce musí pozvať predsedajúci schôdze, ale nemožno vylúčiť, že v budúcnosti do nej vtrhnú aj bez pozvania, keď už v parlamente budú. Napríklad na príkaz veliaceho dôstojníka. Navyše, pôjde o tretiu ozbrojenú zložku v parlamente – jednou je ochrana budovy, druhou ochranka funkcionárov parlamentu.

Navyše, do rokovacej sály majú prístup aj iní ústavní činitelia, ktorých však z nej aj napriek schválenému zákonu vyviesť nemožno, hoci by v nej stvárali čokoľvek. Inými slovami – kým poslanci v rokovacej sále vyvádzať nemôžu, lebo môžu byť vyvedení, hlava štátu, členovia vlády, generálny prokurátor, ale aj guvernér NBS a ďalší v nej vyvádzať môžu, ale vyvedení byť nesmú. Uvedené, samozrejme, neznamená, že tak budú robiť, ale iba to, že tak beztrestne robiť môžu. Lebo zákon im rušiť rokovanie parlamentu umožňuje, hoci bol schválený za účelom, aby rušiť rokovanie parlamentu neumožňoval.

Ak teda predseda parlamentu B. Kollár verejne hlása, že „keď tam bude robiť neporiadok, dáme vyviesť aj ministra,“ tak by to verejne hlásať nemal. Obzvlášť, keď za uvedenú novelu hlasoval, takže jej obsah by mal poznať. Na to by totiž potreboval novelu novely, pretože tá súčasná vyviesť z rokovacej sály kohokoľvek iného ako poslancov nedovoľuje a neumožňuje.

Nič pritom nebránilo poslancom, aby najskôr zriadili parlamentnú stráž a až následne alebo súčasne aj jej používanie.