Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje pripravovanú novelu Trestného zákona.
Autor Juraj Hrabko
Vládna koalícia sa rozhodla opäť opraviť vlastnú novelu Trestného zákona, ktorú už viackrát opravovala. A opäť v zrýchlenom konaní, v mimoriadne mimoriadnom režime, keďže parlament by o nej mal rokovať na mimoriadnej schôdzi. Inak by totiž mohlo byť nielen pre vládnu koalíciu, ale aj pre celú krajinu takpovediac zle-nedobre.
Nejde o komplikovaný či rozsiahly návrh novely, ktorý už leží v parlamente. Má iba desať bodov, jedenástym je ustanovenie, podľa ktorého má novela nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Dôvod, pre ktorý sa vládna koalícia rozhodla – alebo bola prinútená – opätovne novelizovať Trestný zákon, je priamo uvedený v novom paragrafe pod názvom „Finančné záujmy Európskej únie“. Rozumejú sa tým „finančné prostriedky a iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie alebo z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie“.
V podstate je celá novela iba o tom, že zvyšuje trestné sadzby v prípadoch, ktoré sa týchto záujmov týkajú. Možno konštatovať, že vládna koalícia tak robí nie z vlastnej vôle, ale z vôle Európskej únie – ak by výšky trestov nezvýšila, prišlo by k poškodeniu finančných záujmov EÚ a to by neostalo bez následkov. Akých, to by už bolo na rozhodnutí EÚ, ktorá má viacero možností, ale dá sa povedať – ba dokonca tvrdiť – že ani jedna z nich by nebola pre vládnu koalíciu príjemná.
Dôkazom môže byť aj to, že vládna koalícia zakomponovala do návrhu novely aj ďalšie celkom nové ustanovenie, ktoré je dobré odcitovať celé, keďže je súčasne aj komentárom: „Ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.“
No. Postačí tak azda iba dodať, že EÚ dokáže – napríklad formou podmienok poskytovania eurofondov – lepšie chrániť záujmy ľudí na Slovensku ako to dokáže vládna koalícia. Inak by taký chaos a zmätok okolo Trestného zákona nevznikol. Vzniká však jedna základná otázka – je to lepšie alebo horšie?
Nejde o komplikovaný či rozsiahly návrh novely, ktorý už leží v parlamente. Má iba desať bodov, jedenástym je ustanovenie, podľa ktorého má novela nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Dôvod, pre ktorý sa vládna koalícia rozhodla – alebo bola prinútená – opätovne novelizovať Trestný zákon, je priamo uvedený v novom paragrafe pod názvom „Finančné záujmy Európskej únie“. Rozumejú sa tým „finančné prostriedky a iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie alebo z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie“.
V podstate je celá novela iba o tom, že zvyšuje trestné sadzby v prípadoch, ktoré sa týchto záujmov týkajú. Možno konštatovať, že vládna koalícia tak robí nie z vlastnej vôle, ale z vôle Európskej únie – ak by výšky trestov nezvýšila, prišlo by k poškodeniu finančných záujmov EÚ a to by neostalo bez následkov. Akých, to by už bolo na rozhodnutí EÚ, ktorá má viacero možností, ale dá sa povedať – ba dokonca tvrdiť – že ani jedna z nich by nebola pre vládnu koalíciu príjemná.
Dôkazom môže byť aj to, že vládna koalícia zakomponovala do návrhu novely aj ďalšie celkom nové ustanovenie, ktoré je dobré odcitovať celé, keďže je súčasne aj komentárom: „Ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.“
No. Postačí tak azda iba dodať, že EÚ dokáže – napríklad formou podmienok poskytovania eurofondov – lepšie chrániť záujmy ľudí na Slovensku ako to dokáže vládna koalícia. Inak by taký chaos a zmätok okolo Trestného zákona nevznikol. Vzniká však jedna základná otázka – je to lepšie alebo horšie?
