Prezidentka Z. Čaputová urýchlene podpísala zákon, ktorý ešte viac posilňuje možnosť hlavného hygienika rozhodovať o chode v krajine.

Ide o zákon, ktorého návrh vyvolal počas uplynulého víkendu protesty pred parlamentom, ďalšiu roztržku vo vládnej koalícii, ale tiež farizejstvo opozície. Aj preto možno oprávnene predpokladať, že hlava štátu chcela, aby zákon čo najskôr opustil palác a presunul sa do redakcie Zbierky zákonov. Pred ňou už totiž ľudia zrejme protestovať nebudú, pred palácom by mohli.

Faktom je však tiež to, že nejde o komplikovaný, ale značne jednoduchý zákon. Má iba dva body, pričom z hľadiska veci - obmedzovania slobody pohybu a podnikania - je významný iba prvý, ten druhý iba robí následný poriadok v zaradení prvého odseku do zákona. Hlavnému hygienikovi a jeho podriadeným v regiónoch dáva právomoc zaviesť aj „dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19; potvrdenie, ktorým sa osoba preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia.“

Uvedené znamená hlavne dve veci - po prvé to, že všetky reči o počte bezplatných testov pre nezaočkovaných alebo o tom, že základné obchody - potraviny, lekárne, drogérie a pod. - zostanú prístupné pre všetkých, teda aj pre ľudí bez testov, sú predčasné. Hoci nimi operujú tak politici, ako aj médiá. Lebo podľa zákona bude tak, ako rozhodne hlavný hygienik alebo jemu podriadení hygienici v regiónoch.

Bez akejkoľvek narážky či urážky - obyčajnému úradníkovi sa nie odobrala, ale opäť posilnila možnosť byť pánom nad životom i osudom ľudí. Bude rozhodovať kto, kam a kedy môže ísť, ktoré prevádzky musia byť zatvorené alebo môžu byť otvorené a za akých podmienok.

Iba na ukážku, že to ide aj inak a lepšie: napríklad v Českej republike vydáva tzv. mimoriadne opatrenia ministerstvo zdravotníctva. A nielen ich vydáva, ale ich aj podrobne odôvodňuje, prečo k opatreniam pristupuje. Jedno z posledných opatrení - o rúškach - má 4 strany o tom, kde, kedy a za akých podmienok sú nutné, ale až 16 strán odôvodnenia.

Je naozaj načase, aby ústavný súd rozhodol o podaní generálneho prokurátora M. Žilinku, ktoré podal už v marci tohto roka. Jedným z cieľov podania je totiž aj „odstrániť pochybnosti o súlade oprávnenia úradu verejného zdravotníctva vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy“. Inými slovami, preskúmať ústavnosť postupov hlavného hygienika. Podozrenie z nesúladu s ústavou totiž zostáva stále veľmi silné - to, mimochodom, potvrdzuje aj niekoľko noviel zákona, ktorými hlavný hygienik získaval právomoci, z čoho možno zase vyčítať, že ich predtým nemal, hoci sa správal a konal akoby ich mal.

Ide o to, aby ústavný súd nelenil, ale konal. Iný súdny orgán ochrany ústavnosti totiž na Slovensku už naozaj neexistuje. Povedané jednou vetou: kým ústavný súd o uvedenom podaní generálneho prokurátora nerozhodne, pochybností bude nielen pribúdať, ale budú sa aj stupňovať.