Záujem voliť poštou je historický, keďže dosiahol takmer 73 tisíc záujemcov. Nie všetci síce budú poštou aj voliť – k dispozícii majú stále aj iné možnosti – na zápise do knihy rekordov to však už nič nemení. Najviac žiadostí, bezmála 27 tisíc, totiž prišlo z Českej republiky, takže vzhľadom na vzdialenosť nemožno vylúčiť, že sa napokon volieb zúčastnia osobne, prípadne sa rozhodnú na voľbách nezúčastniť.

Historický úspech voľby poštou možno pripísať najmä na vrub elektronizácie, konkrétne webovej aplikácii – podľa informácie ministerstva vnútra v listinnej podobe totiž požiadalo o voľbu poštou iba 477 záujemcov.

Aj keď voľba poštou, presnejšie umožnenie voliť voličom, ktorí nežijú na Slovensku a voličom, ktorí na Slovensku síce žijú, ale v čase volieb na Slovensku nebudú, vyvoláva isté kontroverzie, treba povedať, že je legitímna aj legálna. A tiež luxusná, pretože im umožňuje voliť z pohodlia domova, takpovediac v papučiach. Na rozdiel od väčšiny voličov, ktorí sa musia dostaviť do volebnej miestnosti.

Zároveň je však jedným dychom potrebné dodať aj to, že prevedenie voľby poštou zostáva diskutabilné – je jedinou voľbou, pri ktorej neexistuje kontrola dodržania či rešpektovania zachovania princípu tajnosti volieb. Volebná komisia totiž nevie či volič naozaj hlasoval slobodne, bez nátlaku alebo s hlasom nekupčil. Na rozdiel od volieb na Slovensku či na zastupiteľských úradoch v zahraničí, kde musí byť princíp tajnosti volieb zabezpečený a dodržaný, čo volebná komisia aj kontroluje – okrem zákonom stanovených výnimiek, musí každý hlasovať za plentou, čiže bez prítomnosti ďalšej osoby.

Isto, po voľbách sa stáva, že sa kde-kto nahlas chváli koho volil, ale dokázať to jednoducho nemôže. Iba hovoriť. Rovnako, ako iný, ktorý naopak tvrdí, že za ten či onen politický subjekt v žiadnom prípade nehlasoval. V tomto zmysle bola zase všeobecne známou výnimkou voľba generálneho prokurátora, pri ktorej si poslanci fotili hlasovacie lístky, ktoré následne nielen straníckym šéfom, ale aj verejne ukazovali. Čo Ústavný súd vyhodnotil tak, že poslanci zasiahli extrémnym spôsobom do ústavného princípu tajného hlasovania, a preto výsledky ich hlasovania zrušil.

Tým nie je povedané, že voľby poštou sú prinajmenej mimoústavné, keďže také niečo môže povedať opäť iba súd. Ale podozrenie z porušenia princípu tajnosti a možnosti manipulácie volieb pri nich existuje, hoci nie extrémne. Faktom však zostáva, že sa nedá celkom vylúčiť a keďže o osude strán vo voľbách môže a dokáže rozhodnúť aj niekoľko málo hlasov, ktoré môžu prísť aj poštou, je tento typ voľby neveľmi vhodný. Naposledy sa tak stalo práve vo voľbách 2020, kedy koalícii PS/Spolu chýbalo k vstupu do parlamentu necelých tisíc hlasov, pričom platí, že ak by ich získala, aj vládna moc by sa vtedy delila úplne inak.

Podstatná časť voličov, ktorí sa prihlásili na voľbu poštou, je z krajín, v ktorých buď má Slovensko vlastné zastupiteľské úrady alebo ich majú krajiny Európskej únie, ktorú Slovensko spoluvytvára, keďže je jej riadnym členom. Spolupráca aj na voľbách by krajiny EÚ mohla nielen posilniť, ale tiež odstrániť papučové voľby. Obzvlášť, keď viacero politických strán nahlas hovorí o možnosti zavedenia voľby poštou v budúcnosti aj v prezidentských voľbách.