Vyšachovanie parlamentu je hlavné posolstvo novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Autor Teraz.sk
Novela zákona o hospodárskej mobilizácii prešla vládou aj parlamentom ako nôž maslom. Vláde sa návrh páčil natoľko, že k nemu pripojila návrh na skrátenie legislatívneho procesu a v parlamente za novelu hlasovalo viac ako 100 poslancov. Otázne je, čo teraz urobí prezidentka Z. Čaputová, ktorá má ako obvykle dve možnosti - a) buď zákon urýchlene podpíše alebo b) parlamentu ho vráti na opätovné prerokovanie. Príjemným prekvapením pre zachovanie aspoň zdania právneho štátu by bolo, keby sa rozhodla pre možnosť b).
Pravdepodobne sa však rozhodne pre prvú možnosť. Novela totiž má síce vecný, hoci neveľmi kvalitný obsah, ale aj závažnejší a mimoriadny politický dopad. Vládna koalícia totiž počíta s tým, že ak ju prezidentka Z. Čaputová expresným spôsobom podpíše, zruší tým aj núdzový stav. Buď potichu - spôsobom, že vláda nedá do parlamentu žiadosť o jeho predĺženie - alebo nahlas: spôsobom, na čom sa vláda uzniesla, to vláda ďalším uznesením zruší. K dispozícii je ešte tretí spôsob, najhorší - vláda neurobí nič a nechá núdzový stav takpovediac vyhniť. Ak hlava štátu novelu zákona podpíše.
Súhlas s novelou zákona znamená aj súhlas s procesom jeho prijímania. Konkrétne, so skráteným legislatívnym konaním, ktoré vláda odôvodnila ohrozením práva na život. Znie to pekne, ba aj v súlade so zákonom, akurát, že novela zákona nič také ani podobné - zabrániť ohrozeniu života ľudí - vôbec neprináša. Napokon, predkladatelia návrhu novely to aj sami uvádzajú, keď konštatujú: „Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii“.
Novela v podstate robí „iba“ to, že kopíruje opatrenia hospodárskej mobilizácie z núdzového stavu do mimoriadneho stavu. Inými slovami, opatrenia, ktoré teraz robí vláda na základe núdzového stavu, bude môcť robiť vláda aj už na základe iba mimoriadneho stavu. Hlavný rozdiel je v tom, že kým kroky a postupy vlády počas núdzového stavu má parlament pod kontrolou - s jeho zavedením či predlžovaním musí dať súhlas - mimoriadny stav pod kontrolou nemá vôbec. A teda ani postupy vlády počas neho. Prirodzene, keďže obyčajným zákonom nemožno zmeniť zákon ústavný, hospodársky mobilizovať sa bude spôsobom aj-aj: buď bez núdzového stavu alebo v núdzovom stave. Dvojkoľajne.
Vyšachovanie parlamentu je hlavné posolstvo novely zákona o hospodárskej mobilizácii. Čo je tiež dôvod, prečo sa opozícia spojila s koalíciou a za návrh spoločne hlasovalo viac ako 100 poslancov rozdielnych straníckych tričiek: bez kontroly parlamentom sa totiž vláde vládne a „mobilizuje“ omnoho ľahšie.
Pravdepodobne sa však rozhodne pre prvú možnosť. Novela totiž má síce vecný, hoci neveľmi kvalitný obsah, ale aj závažnejší a mimoriadny politický dopad. Vládna koalícia totiž počíta s tým, že ak ju prezidentka Z. Čaputová expresným spôsobom podpíše, zruší tým aj núdzový stav. Buď potichu - spôsobom, že vláda nedá do parlamentu žiadosť o jeho predĺženie - alebo nahlas: spôsobom, na čom sa vláda uzniesla, to vláda ďalším uznesením zruší. K dispozícii je ešte tretí spôsob, najhorší - vláda neurobí nič a nechá núdzový stav takpovediac vyhniť. Ak hlava štátu novelu zákona podpíše.
Súhlas s novelou zákona znamená aj súhlas s procesom jeho prijímania. Konkrétne, so skráteným legislatívnym konaním, ktoré vláda odôvodnila ohrozením práva na život. Znie to pekne, ba aj v súlade so zákonom, akurát, že novela zákona nič také ani podobné - zabrániť ohrozeniu života ľudí - vôbec neprináša. Napokon, predkladatelia návrhu novely to aj sami uvádzajú, keď konštatujú: „Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii“.
Novela v podstate robí „iba“ to, že kopíruje opatrenia hospodárskej mobilizácie z núdzového stavu do mimoriadneho stavu. Inými slovami, opatrenia, ktoré teraz robí vláda na základe núdzového stavu, bude môcť robiť vláda aj už na základe iba mimoriadneho stavu. Hlavný rozdiel je v tom, že kým kroky a postupy vlády počas núdzového stavu má parlament pod kontrolou - s jeho zavedením či predlžovaním musí dať súhlas - mimoriadny stav pod kontrolou nemá vôbec. A teda ani postupy vlády počas neho. Prirodzene, keďže obyčajným zákonom nemožno zmeniť zákon ústavný, hospodársky mobilizovať sa bude spôsobom aj-aj: buď bez núdzového stavu alebo v núdzovom stave. Dvojkoľajne.
Vyšachovanie parlamentu je hlavné posolstvo novely zákona o hospodárskej mobilizácii. Čo je tiež dôvod, prečo sa opozícia spojila s koalíciou a za návrh spoločne hlasovalo viac ako 100 poslancov rozdielnych straníckych tričiek: bez kontroly parlamentom sa totiž vláde vládne a „mobilizuje“ omnoho ľahšie.