Po spackanej novele volebného zákona, ktorý parlament schválil a prezidentka Z. Čaputová obratom podpísala, netrvalo naozaj dlho, aby sa preukázalo, že argument, ktorý pritom hlava štátu použila, argumentom nie je.

Novela volebného zákona je napísaná zle a uvidí to každý, kto si ju prečíta. Uznal to aj jej navrhovateľ, ktorý kvôli tomu vypracoval a predložil pozmeňujúce návrhy, aby taká zmätočná nebola. Novela bola schválená iba preto, lebo spravodajkyňa M. Brisudová uvádzala hlasovanie poslancov podobne zmätočným spôsobom. S tým, že jej to vraj tak povedali právnici parlamentu.

Prezidentka Z. Čaptuová sa rozhodla zákon, ktorý je zmätočný a nezrozumiteľný – a teda aj škodlivý – nevrátiť do parlamentu na opätovné prerokovanie, ale ho obratom podpísať. Je to nepochybne jej právo – rozhoduje sa tak, ako uzná za vhodné – iná vec bol argument, ktorý pritom použila: „Opravou pochybenia parlamentu prezidentským vetom, by prezidentka prekročila ústavou daný priestor pre dôvody a spôsob vetovania zákonov, pretože by si privlastnila zákonodarnú iniciatívu, ktorou nedisponuje.“

Možno iba zopakovať, že primárne vôbec nešlo a ani nejde o napravenie pochybenia parlamentu – také niečo medzi právomoci hlavy štátu naozaj nepatrí – ale o ďalšie zašpinenie právneho štátu paškvilom, ktorý rozhodne nie je a ani nemôže byť v záujme občanov. A zamedzovať tomu už medzi povinnosti hlavy štátu už patrí, keďže sľubovala vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov. A v záujme občanov takéto legislatívne skvosty naozaj
nie sú.

Navyše, hlava štátu parlamentu vrátila na opätovné prerokovanie rad zákonov s pripomienkami, ktorými si v podstate a prakticky „privlastnila zákonodarnú iniciatívu, ktorou nedisponuje“. Ale v poriadku, bolo to pred jej najnovším argumentom. Urobila tak už však aj po ňom, keďže k nim možno priradiť aj čerstvé veto novely školského zákona. Konkrétne – parlamentu v ňom navrhuje, aby celý jeden bod zo zákona vyhodil a aby novela
nadobudla účinnosť namiesto v septembri tohto roku až v septembri 2025. Samozrejme, zákonodarnú iniciatívu naďalej nemá, pričom nikto nikdy netvrdil a ani netvrdí, že ju má.

Samozrejme, možno sa hrať aj na slovíčka, ale podstatou veci je, že ak hlava štátu oficiálne navrhuje parlamentu, aby schválil v zákone iné náležitosti ako predtým schválil, vstupuje tým do legislatívneho procesu. To je nepochybné. Napokon, ak by jej parlament vyhovel, išlo by o iný zákon, ako predtým schválil.

Iné je, ak by hlava štátu parlamentu pri vrátení zákona navrhla, aby zákon neschválil ako celok. Ak však uplatňuje vlastné videnie sveta a vlastné pripomienky, vstupuje do legislatívneho procesu a aj ho ovplyvňuje. A ústavou daný rámec pritom vôbec neprekračuje.

Faktom tiež zostáva, že podpis predsedov parlamentu aj vlády pod zákonom byť musí, ale podpis prezidentky Z. Čaputovej byť nemusí, ale iba môže. Okrem iného znamená, že so znením zákona súhlasí, schvaľuje ho a preto ho tiež podpísala. A práve to je v súvislosti s novelou volebného zákona pozoruhodné.