Situácia, v akej sa Slovensko nachádza dva týždne po voľbách, je značne nedôstojná a iba škodí jeho beztak už nalomenej reputácii. Netreba však zatiaľ zúfať – ukončiť hanebnú situáciu aj v podstate zbytočné spory medzi ústavnými predstaviteľmi môže jeden z nich okamžite. A nie je to ani prezidentka Z. Čaputová, ani budúci premiér R. Fico a ani A. Danko, ktorého nominácia na ministra životného prostredia vyvolala v krajine politickú aj mediálnu vojnu, ale niekto celkom iný.

Faktom je, že taká „blbá“ povolebná situácia a nálada, aká je v súčasnosti na Slovensku, v ňom doteraz ešte nebola. A to vlády zostavovali naozaj rôzni politickí exoti, pričom po voľbách v rokoch 2016 a 2023 sa ich počet navýšil, keď ich chceli s vážnou tvárou skladať aj ďalší (R. Sulík a M. Šimečka). Sporia sa právnici, politici, mimovládne organizácie aj aktivistické médiá, rôzne spolky umelcov či divadelníkov. Chýba už len stanovisko krúžku majiteľov zbierky motýľov. Samozrejme, kto má a nemá byť členom vlády vedia najlepšie tí, ktorí budú tvoriť v tomto volebnom období opozíciu alebo mimovládne strany. Paragrafy sa otáčajú ako vrtule, zákopy sa prehlbujú, neplatí to, čo je napísané, ale to, čo napísané nie je, spája sa nespojiteľné, dupe nožičkami a to sa jednoducho nemôže skončiť inak ako vždy. Napokon, stačí si spomenúť na predchádzajúce volebné obdobie, v ktorom sa za aktívnej a aktivistickej účasti hlavy štátu vlády menili ako špinavé prádlo.

Akokoľvek, prezidentka Z. Čaputová sa po odmietnutí nominanta SNS R. Huliaka a reakcii budúceho premiéra R Fica už dostala do slepej uličky. Vyhlásila, že „stanoví termín vymenovania novej vlády až po doručení nového návrhu kandidáta na šéfa ministerstva životného prostredia, aby mohla vymenovať novú vládu v kompletnom zložení“. Nateraz možno ponechať bokom skutočnosť, že navrhnúť kandidáta na post ministra môže iba premiér ktorého hlava štátu doteraz nevymenovala, takže jej taký návrh ani dať nemôže – nie je oficiálny premiér, nemôže byť ani oficiálny návrh. Ale keďže prezidentka Z. Čaputová sama po voľbách 2020 vymenovala vládu v kompletnom zložení takým spôsobom, že R, Sulík sa stal ministrom hospodárstva aj zahraničných vecí, treba aj takúto dvojrolu pokladať za vládu kompletne zloženú. Respektíve, iba ťažko by sa hlave štátu vysvetľovalo, prečo to, čo mohla a urobila v roku 2020, nemôže a nesmie urobiť aj v roku 2023.

V tejto nedôstojnej situácii existuje jediný človek, ktorý ju môže a dokáže okamžite ukončiť – R. Huliak. Máloktorý začínajúci vrcholový politik má toľko šťastia, že jednoduchou vetou – ďakujem, ale vzdávam sa nominácie – môže zabrzdiť vznikajúcu krízu a zároveň vypáliť rybník politickým súperom. Ukázať im, ako sa správa politik a nie politické karikatúry, ktoré v krajine ešte nedávno vládli a ktoré boli k stoličkám prilepené až dovtedy, kým sa úplne nerozsypali či nerozpadli.

Bez ohľadu na to, čo si kto myslí a hovorí, politická realita je v tejto chvíli jednoducho taká, že prezidentka Z. Čaputová už viac ustúpiť naozaj nemôže. A že politickú spartakiádu je načase ukončiť.