Podľa správy TASR má byť dnes v prezidentskom paláci rušno – hlava štátu má oboznamovať lídrov parlamentných strán s menoslovom úradníckej vlády. Ak je to tak, veľa času jej to nezaberie, keďže v parlamente pôsobí spolu šesť strán, ktoré prešli voľbami – napríklad Hlas-SD, Demokrati alebo Republika medzi nimi nie sú, naopak, strana Kotlebovci-ĽSNS parlamentnou stranou sú, aj keď poslanecký klub už dávno nemajú.

Vládu úradníkov mieni prezidentka Z. Čaputová vymenovať na budúci týždeň, na prečítanie menoslovu lídrom parlamentných strán, je teda aj najvyšší čas. Nevedno prečo sa hlava štátu rozhodla čas s vymenovaním úradníckej vlády naťahovať, keďže tým vytvára ďalší chaos v spoločnosti. Napokon, aj preto je tiež dnes nútená dementovať niektoré mená, ktoré sa na verejnosti objavili.

Po páde vlády v decembri 2020 totiž platí iba jedno pravidlo – ako prezidentka rozhodne, tak aj bude. Tak sú nastavené pravidlá. Azda už pritom netreba dookola opakovať, že s obrovskou právomocou získala súčasne aj obrovskú zodpovednosť za dianie v krajine. Alebo, že vláda E. Hegera, ktorej parlament vyslovil nedôveru, bola od tej chvíle jej vládou, rovnako ako ňou bude vláda úradnícka, čiže nesie za ich správanie zodpovednosť. Je to jednoducho politický fakt, na ktorom žiadne oplašenie nič nemení ani nezmení – že jej straníci v predvolebnom ošiali budú dávať za vinu aj to, keď v lete bude pršať málo, veľa alebo vôbec, je súčasťou povolania hlavy štátu.

Fakt, že si po páde vlády E. Hegera vybrala zo zlého a horšieho riešenia to horšie – a tak má teraz k dispozícii už len horšie a horšie – je iná vec.

Čo sa už aj začalo, stačí si pripomenúť rôzne vyhlásenia o tom, ako by mala podľa predstáv rôznych politických strán inštalovať úradnícku vládu. Vyjadrenie strany Za ľudí, že nepovažuje postup prezidentky za správny, lebo „nemá oporu v Ústave ani v ústavnej tradícií,“ sa v predvolebnom čase už zhoduje s vyjadrením strany OĽaNO, ktorá tvrdí, že „pri tvorbe vlády odborníkov nedodržala ústavné zvyklosti“. A ako obvykle, korunu uvedenému nasadil Smer-SD, podľa ktorého „prezidentka v tomto procese úplne ignoruje výsledky parlamentných volieb z roku 2020“. Sú to však len rituálne politické tance.

Takže: čo sa týka ústavných zvyklostí, prezidentka Z. Čaputová nemôže podľa nich postupovať, keďže ich tu a teraz vytvára. Slovensko doteraz nemalo úradnícku vládu a hlava štátu práve vtláča pečať jej vytvárania a vytvorenia. A to, že ignoruje výsledky parlamentných volieb, je úplne normálne, keďže tak robí až potom, keď ich odignorovali samotné politické strany. Inú možnosť – ako sama rozhodnúť – jednoducho ani nemá. Jej rozhodnutie, jej zodpovednosť. Hľadať konsenzus v parlamente rozbitom na cimpr-campr by znamenalo zúčastniť sa straníckej volebnej kampane, a nič iné. Výsledok je totiž vopred daný – žiadny konsenzus v tomto čase už v ňom nemôže a nedokáže v tejto súvislosti nájsť.

Takže po druhé: Ústava jednoznačne a pre každého zrozumiteľne hovorí, že pri zostavovaní vlády – a to akejkoľvek, teda aj po parlamentných voľbách – hlava štátu vymenuje premiéra a na jeho návrh aj ďalších členov vlády. Poznámka pod čiarou – to, že predtým víťaza volieb poverí zostavovaním vlády, tak práve to je ústavná zvyklosť, keďže v Ústave takýto postup napísaný nie je. V takej situácii však krajina nie je, naopak, voľby ju iba čakajú. A tým, že vláde parlament vyslovil nedôveru, urobil jedným ťahom súčasne dve veci - stratil nad vládou kontrolu a odovzdal ju hlave štátu. A tú pod kontrolou nemá, takže nejaké avizované uznesenie k úradníckej vláde prijať síce môže, ale bude to len kus papiera, a nič iné. Rozhodne nemôže prezidentku k niečomu zaviazať alebo prinútiť konať tak, ako konať nechce. Ak to chcel parlament inak, nemal povaliť vládu, keďže jedno s druhým súvisí.

Je to prosto tak – strany robia kampaň, hlava štátu robí svoju prácu a spoločné majú iba to, že vytvárajú ďalší chaos a zmätok. Hoci spôsoby sú aj v politike dôležité.