Postup ministra spravodlivosti bol zákonný. Ale o tom, či bol aj spravodlivý, môže rozhodnúť iba súd, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Hoci aj politici majú vyhlásené prázdniny, nie každý politik aj prázdninuje. Dôkazom môže byť aj aktuálny týždeň, ktorý sa začal naozaj s veľkým politickým hrmotom. V pondelok rokovala celá vláda (per rollam), v utorok bol na základe rozhodnutia ministerky kultúry M. Šimkovičovej odvolaný riaditeľ SND, v stredu aj jeho podporovateľka a riaditeľka SNG.
Jeden pracovný výsledok s dvomi rozhodnutiami však učinil aj minister spravodlivosti B. Susko – podal dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora D. Kováčika a zároveň rozhodol o jeho prepustení z výkonu trestu až do rozhodnutia Najvyššieho súdu.
Hoci všetky štyri spomenuté udalosti sú dôležité, počin ministra spravodlivosti má navrch. To, že vláda občas rokuje spôsobom per rollam nestojí za veľkú pozornosť – tú treba vždy venovať viac obsahu rokovania. To, že ministri vymieňajú po nástupe k moci ľudí v podriadených inštitúciách, je na Slovensku už skôr pravidlom ako výnimkou a podať dovolanie ministrom spravodlivosti nie je rovnako výnimočným aktom. Tým je až jeho rozhodnutie o okamžitom nahradení väzenského odevu civilným. To je vskutku výnimočný počin z najvyšších poschodí moci, ktoré možno porovnať iba ak s prepustením J. Majského, o ktoré sa však nepričinil politik, ale vtedajší generálny prokurátor D. Trnka. A tomu už je zhruba dvadsať rokov.
Stále však platí, že ak niektorú právomoc politik veľmi nepoužíva, neznamená to, že ju použiť nemôže. Podobne ako pravidlo, podľa ktorého ak niečo môže byť zneužité, tak skôr či neskôr zneužité aj bude. Či to však bude aj prípad ministra spravodlivosti B. Suska, sa ešte iba uvidí. Nemožno mať totiž vecné výhrady voči jeho konaniu – ani podaniu dovolania ani rozhodnutiu o okamžitom prepustení z väzenia – takže otázne iba zostáva, dokedy mieni a bude držať spis na ministerstve, keďže je azda každému jasné, že konanie o dovolaní sa môže začať až po jeho vrátení na súd. Napokon, o dovolaní, ktoré podali advokáti D. Kováčika už pred niekoľkými mesiacmi sa aj preto doteraz nekoná – lebo bez spisu súd konať nemôže a nesmie. A to, dokedy bude proces dovolania po jeho doručení na súd trvať a ako sa skončí, je naozaj iba vo hviezdach.
Aj preto nemožno označiť postup ministra B. Suska za „zákonný a spravodlivý,“ ako to vyhlásil premiér R. Fico. Faktom je, že bol zákonný, keďže takýto postup zákon umožňuje. Faktom ale nie je, že bol aj spravodlivý – to sa totiž ešte len uvidí a rozhodnúť o tom môže iba súd. Nikto iný. Zvyšok je politikárčenie.
Jeden pracovný výsledok s dvomi rozhodnutiami však učinil aj minister spravodlivosti B. Susko – podal dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora D. Kováčika a zároveň rozhodol o jeho prepustení z výkonu trestu až do rozhodnutia Najvyššieho súdu.
Hoci všetky štyri spomenuté udalosti sú dôležité, počin ministra spravodlivosti má navrch. To, že vláda občas rokuje spôsobom per rollam nestojí za veľkú pozornosť – tú treba vždy venovať viac obsahu rokovania. To, že ministri vymieňajú po nástupe k moci ľudí v podriadených inštitúciách, je na Slovensku už skôr pravidlom ako výnimkou a podať dovolanie ministrom spravodlivosti nie je rovnako výnimočným aktom. Tým je až jeho rozhodnutie o okamžitom nahradení väzenského odevu civilným. To je vskutku výnimočný počin z najvyšších poschodí moci, ktoré možno porovnať iba ak s prepustením J. Majského, o ktoré sa však nepričinil politik, ale vtedajší generálny prokurátor D. Trnka. A tomu už je zhruba dvadsať rokov.
Stále však platí, že ak niektorú právomoc politik veľmi nepoužíva, neznamená to, že ju použiť nemôže. Podobne ako pravidlo, podľa ktorého ak niečo môže byť zneužité, tak skôr či neskôr zneužité aj bude. Či to však bude aj prípad ministra spravodlivosti B. Suska, sa ešte iba uvidí. Nemožno mať totiž vecné výhrady voči jeho konaniu – ani podaniu dovolania ani rozhodnutiu o okamžitom prepustení z väzenia – takže otázne iba zostáva, dokedy mieni a bude držať spis na ministerstve, keďže je azda každému jasné, že konanie o dovolaní sa môže začať až po jeho vrátení na súd. Napokon, o dovolaní, ktoré podali advokáti D. Kováčika už pred niekoľkými mesiacmi sa aj preto doteraz nekoná – lebo bez spisu súd konať nemôže a nesmie. A to, dokedy bude proces dovolania po jeho doručení na súd trvať a ako sa skončí, je naozaj iba vo hviezdach.
Aj preto nemožno označiť postup ministra B. Suska za „zákonný a spravodlivý,“ ako to vyhlásil premiér R. Fico. Faktom je, že bol zákonný, keďže takýto postup zákon umožňuje. Faktom ale nie je, že bol aj spravodlivý – to sa totiž ešte len uvidí a rozhodnúť o tom môže iba súd. Nikto iný. Zvyšok je politikárčenie.