J. Hrabko komentuje politické reakcie na vydanie trestného rozkazu guvernérovi NBS.
Autor Juraj Hrabko
Vydanie trestného rozkazu aktuálnemu guvernérovi NBS zasiahlo nielen do života tých, ktorých sa týka, ale tiež do volebnej kampane.
Je to pochopiteľné, hoci z politického hľadiska aj značne prehnané, keďže z hľadiska vecného ide stále o guvernéra, a nie o gaunera. Ktorý navyše hovorí, že trestný rozkaz ešte ani nevidel, na rozdiel od prokurátora, ktorý vraj stihol už podať voči nemu aj tzv. odpor. Teda, že s tým, čo je uvedené v rozkaze, nesúhlasí. A asi netreba pochybovať o tom, že odpor voči rozkazu dostane sudca aj od druhej strany sporu.
Vydanie trestného rozkazu je vydaním rozhodnutia samosudcu od stola. Postup je jednoduchý: spis prečíta, vyhodnotí a rozhodne. Šetrí to čas všetkým a komu sa rozkaz nepáči, ten má možnosť voči nemu namietať. V takom prípade sa začne súdne konanie so všetkými obvyklými záležitosťami, vrátane pojednávania, výsluchov, predkladania dôkazov, dôkazov proti dôkazom a tak ďalej a tak podobne.
Je prirodzené, že vydanie trestného rozkazu guvernérovi NBS vzbudilo veľkú pozornosť. Taktiež, že sa k nemu vyjadrovali straníci, keďže volebná kampaň je v plnom prúde a zmeškať takúto príležitosť by bolo veľkou chybou. Väčšina z nich unisono žiada odchod guvernéra z funkcie, pričom dôvodí, že zotrvávaním v nej poškodzuje NBS aj celé Slovensko. Pridala sa aj prezidentka Z. Čaputová, ktorá opäť premeškala príležitosť nevyjadriť sa a hoci na rozdiel od mnohých iných aj správne poznamenala, že ide o neprávoplatné rozhodnutie, jedným dychom odkázala, že guvernér by mal zvážiť odstúpenie.
Dá sa aj tak, hoci podobné apely sú len rétorickým cvičením. Zbytočné. V civilizovaných krajinách síce zvyknú ľudia z vysokých funkcií pri podobných podozreniach odstupovať – alebo sú odídení – ale to na Slovensku zvykom nie je: funkcionári neodstupujú ani za oveľa závažnejšie veci ako je podozrenie z podplácania.
Tak je v krajine totiž už dlhodobo nastavená politická a štábna kultúra a ani výzvy na odchod jedného guvernéra na tom nič nezmenia. Začalo to už krátko pred vznikom samostatného Slovenska a pokračuje dodnes, pričom s každou vládou je situácia horšia.
O politickej elegancii – ako vravieval aj Edo Kukan, poslať niekoho do čerta tak, aby sa na tú cestu tešil – v krajine už ani nechyrovať. To neznamená, že guvernér nemôže byť aj gauner, ale iba toľko, že prezumpcia neviny by mala platiť pre každého. A ak má dobré meno Slovenska visieť naozaj na šnúrkach jeho gatí, potom sa o dobrom mene nedá vôbec hovoriť.
Je to pochopiteľné, hoci z politického hľadiska aj značne prehnané, keďže z hľadiska vecného ide stále o guvernéra, a nie o gaunera. Ktorý navyše hovorí, že trestný rozkaz ešte ani nevidel, na rozdiel od prokurátora, ktorý vraj stihol už podať voči nemu aj tzv. odpor. Teda, že s tým, čo je uvedené v rozkaze, nesúhlasí. A asi netreba pochybovať o tom, že odpor voči rozkazu dostane sudca aj od druhej strany sporu.
Vydanie trestného rozkazu je vydaním rozhodnutia samosudcu od stola. Postup je jednoduchý: spis prečíta, vyhodnotí a rozhodne. Šetrí to čas všetkým a komu sa rozkaz nepáči, ten má možnosť voči nemu namietať. V takom prípade sa začne súdne konanie so všetkými obvyklými záležitosťami, vrátane pojednávania, výsluchov, predkladania dôkazov, dôkazov proti dôkazom a tak ďalej a tak podobne.
Je prirodzené, že vydanie trestného rozkazu guvernérovi NBS vzbudilo veľkú pozornosť. Taktiež, že sa k nemu vyjadrovali straníci, keďže volebná kampaň je v plnom prúde a zmeškať takúto príležitosť by bolo veľkou chybou. Väčšina z nich unisono žiada odchod guvernéra z funkcie, pričom dôvodí, že zotrvávaním v nej poškodzuje NBS aj celé Slovensko. Pridala sa aj prezidentka Z. Čaputová, ktorá opäť premeškala príležitosť nevyjadriť sa a hoci na rozdiel od mnohých iných aj správne poznamenala, že ide o neprávoplatné rozhodnutie, jedným dychom odkázala, že guvernér by mal zvážiť odstúpenie.
Dá sa aj tak, hoci podobné apely sú len rétorickým cvičením. Zbytočné. V civilizovaných krajinách síce zvyknú ľudia z vysokých funkcií pri podobných podozreniach odstupovať – alebo sú odídení – ale to na Slovensku zvykom nie je: funkcionári neodstupujú ani za oveľa závažnejšie veci ako je podozrenie z podplácania.
Tak je v krajine totiž už dlhodobo nastavená politická a štábna kultúra a ani výzvy na odchod jedného guvernéra na tom nič nezmenia. Začalo to už krátko pred vznikom samostatného Slovenska a pokračuje dodnes, pričom s každou vládou je situácia horšia.
O politickej elegancii – ako vravieval aj Edo Kukan, poslať niekoho do čerta tak, aby sa na tú cestu tešil – v krajine už ani nechyrovať. To neznamená, že guvernér nemôže byť aj gauner, ale iba toľko, že prezumpcia neviny by mala platiť pre každého. A ak má dobré meno Slovenska visieť naozaj na šnúrkach jeho gatí, potom sa o dobrom mene nedá vôbec hovoriť.