Keďže M. Radačovský sa na základe rozhodnutia zastupujúceho predsedu parlamentu P. Žigu už stal poslancom a na to, aby mohol začať mandát vykonávať mu chýba len zložiť sľub, možno celú záležitosť zaznamenať a uzatvoriť ako ďalšiu manipuláciu s mandátom poslanca. Podobnú kauzám F. Gauliedera a E. Spišáka. Tie mali napokon aspoň dobrý koniec, keďže súdy rozhodli, že vtedajší predseda parlamentu I. Gašparovič konal svojvoľne a Slovensko obom uhradilo bolestné. Či sa tak stane aj tentoraz nevedno, keďže to záleží iba na podpredsedovi SNS - ak sa J. Krišanda bude chcieť domáhať svojich práv, tak to urobí, ak nie, sťažnosť na súd nepošle.

V tejto súvislosti je zaujímavé aj iné – je to zrejme po prvý raz, kedy predseda parlamentu či už zvolený alebo zastupujúci, nezaradil do programu riadnej schôdze parlamentu aj sľub poslanca, hoci sa konať má, musí aj bude. Pravdepodobne mieni postupovať podľa manuálu tzv. Pellegriniho finty z roku 2023, ktorý umožnil poslancom zložiť sľub nie „na“ schôdzi, ako zákony kážu, ale ešte pred ňou. Aj za prispenia M. Šimečku, z ktorého urobil užitočného podpredsedu, keďže ten čítal sľub a vyvolával mená nastupujúcich poslancov. A tiež za prispenia ďalších poslancov mimovládnych strán, ktorí voči takémuto postupu nielenže neprotestovali, ale si ho ani nevšimli – riešili asi nejaký iný štátny problém, pričom ten skutočný im unikol. J. Počiatek by povedal, že P. Pellegrini ich všetkých nejako domotal, prosto úplný kráľ.

Či to tak bude aj tentoraz, záleží od predsedajúceho schôdze. Nikde nie je napísané, že nastupujúci poslanci skladajú sľub na začiatku schôdze, ale že ho skladajú na schôdzi, na ktorej sa zúčastňujú po prvý raz. Naopak – a treba to zrejme opakovať – v zákone je zreteľne napísané, že po začatí schôdze a na začiatku každého rokovacieho dňa predsedajúci oznámi mená poslancov, ktorí požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti. To však P. Pellegrini neurobil, z čoho možno usúdiť, že tak porušil zákon ako aj etický kódex poslanca, ktorý hovorí, že „poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony.“ A to nie je pekné ani správne. Mimochodom a pre fajnšmekrov, nie schôdza, ale podľa zákona „začiatok schôdze“ môže byť odložený v prípade, ak do 30 minút po určenom začiatku nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Čo sa, prirodzene, zisťuje prezentáciou.

No. M. Radačovský nebude jediný, kto bude o pár dní skladať sľub poslanca, keďže nastúpiť má naraz viacero náhradníkov, ich mená však zatiaľ ešte nie sú známe. Vládna koalícia sa potrebuje s personálnymi záležitosťami poponáhľať, kým má k dispozícii akú-takú väčšinu, keďže o pár týždňov ju už mať opäť nemusí. K poznámke pod čiarou tak patrí, že hry s mandátom poslanca sa nápadne podobajú na nebezpečnú hru so zápalkami, keďže nemožno vylúčiť, že môžu byť aj predzvesťou hier so samotnými voľbami a ich výsledkami. To, čoho má vládna koalícia nepochybne nadbytok, je totiž kreativita: ústavná aj zákonná. Stačí nazrieť do Zbierky zákonov za uplynulý rok alebo na program najbližšej parlamentnej schôdze. Keď sa k tomu pripočíta aj nadbytok ochoty mimovládnych strán hrať podľa nôt vládnej koalície, a nie vlastných, istý optimizmus je namieste – bude tak ako ešte nebolo. Vlastne už je. A ide iba o to, kto si zvykne a kto nie.