Ústavný súd v pondelok rozhodol o sťažnosti expredsedu Súdnej rady J. Mazáka tak, že ju neprijal na ďalšie konanie a už sa ňou nebude ďalej zaoberať. Bola podľa neho totiž zjavne neopodstatnená. Možno preto konštatovať, že je – ľudovo povedané – vymaľované a silné reči J. Mazáka po odvolaní z funkcie predsedu Súdnej rady súd nepotvrdil, ale odmietol. Vrátane argumentov J. Mazáka, ktoré v sťažnosti uviedol a s ktorými sa súd pri rozhodovaní o sťažnosti vysporiadal.

Možno to povedať aj tak, že súd vlastne potvrdil uznesenie Súdnej rady, ktorým odvolala J. Mazáka z funkcie jej predsedu, vrátane argumentov, ktoré navrhovateľov k tomuto kroku viedli. Medzi nimi sa týči deväť prípadov, ktoré sa prevažne týkali lustrovania sudcov a pri ktorých J. Mazák postupoval v rozpore s právom. Na lustrovanie nemal kompetencie, tie prislúchajú iba Súdnej rade, a nie jej predsedovi, z čoho automaticky vyplýva, že si ich J. Mazák svojvoľne prisvojil a použil.

Ústavný súd sa opatrne dotkol aj článku Ústavy, ktorý schválila vládna koalícia v minulom volebnom období na návrh ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej a ktorý hovorí o tom, že predsedu, podpredsedu a členov Súdnej rady možno pred uplynutím volebného obdobia kedykoľvek odvolať: „Súdna rada tak z ústavy nie je žiadnym spôsobom obmedzená vo svojej ústavou zverenej právomoci odvolávať svojho predsedu,“ riekol Ústavný súd s tým, že tri obmedzenia tejto právomoci vyplývajú iba z obyčajného, nie ústavného zákona. A jednu z nich – opakované porušovanie povinnosti predsedu – navrhovatelia použili a na jej základe J. Mazáka z postu predsedu aj odvolali.

Zhrnuté a podčiarknuté – Súdna rada pri odvolaní J. Mazáka z funkcie predsedu neporušila Ústavu, zákony ani práva J. Mazáka. Takže súd jeho sťažnosti nevyhovel, uznesenie Súdnej rady nezrušil, vec jej na ďalšie konanie nevrátil, J. Mazákovi neprisúdil finančné zadosťučinenie v sume 50 tisíc eur, ktoré žiadal a napokon ani neuložil Súdnej rade povinnosť zdržať sa právomoci voliť predsedu Súdnej rady. A keďže súd rozhodol v pondelok, Súdna rada v stredu už predsedu voliť mohla a aj zvolila – predsedníčkou sa stala M. Kosová.

K poznámke pod čiarou patrí, že kariéra J. Mazáka sa týmto rozhodnutím Ústavného súdu skončila neveľmi pekne. Aj preto, lebo zostane historicky prvým odvolaným predsedom Súdnej rady. A hoci avizoval ešte podanie aj na Európsky súd pre ľudské práva, na veci to už nič nemení ani nezmení.

Iba pre úplnosť – jeden z kľúčových dôvodov Ústavného súdu, prečo označil sťažnosť za zjavne neopodstatnenú, znie: „O tom, kto má byť predsedom súdnej rady, má podľa ústavy rozhodovať voľbou a odvolávaním z dôvodov podľa zákona o súdnej rade súdna rada, nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom nemožno identifikovať porušenie základného práva sťažovateľa.“

Je to zapamätovaniahodné: totiž na to, či uvedené bude podobne platiť aj v prípade odvolaných členov Súdnej rady – nie iba predsedu – treba ešte počkať. Kým o nich Ústavný súd rozhodne.