P. Pellegriniho čaká prvá skúška z demokracie, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Voľby prezidenta posunuli P. Pellegriniho z druhého najvyššieho ústavného činiteľa na prvého. Z predsedu parlamentu sa stal zvolený prezident. Nie úradujúci, keďže ešte nezložil sľub, ale už aj ako zvolený prezident má isté povinnosti. A tak P. Pellegriniho čaká prvá skúška z demokracie.
V nedeľu dopoludnia – po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb – prestal byť P. Pellegrini poslancom a teda aj predsedom parlamentu, keďže predsedom parlamentu môže byť iba a len jeho poslanec, a nikto iný. Napodiv, v tomto prípade to celkom jasne, zrozumiteľne a nespochybniteľne uvádza samotná Ústava: „Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.“ Bodka.
Starší si spomenú, že podobné sa už riešilo pred desiatimi rokmi, ale neporiešilo. Premiér R. Fico totiž prehral voľby prezidenta s A. Kiskom, takže to nebolo aktuálne a navyše išlo o väčší problém, keďže odchod premiéra znamená (mal by) aj odchod celej vlády. Teraz je to nielen aktuálne, ale aj omnoho jednoduchšie, keďže ide o poslanca, hoci je zároveň aj predsedom parlamentu. Zneplatnením jedného poslaneckého preukazu sa totiž v podstate nič nestane, nikomu neublíži a ani žiadna iná inštitúcia tým nebude zasiahnutá.
A pamätníci vedia, že odpoveď na otázku, ako to zariadiť, je naporúdzi – P. Pellegrini by sa mal vzdať mandátu poslanca. Presne tak, ako to urobil poslanec R. Schuster, keď sa mu prihodilo to isté a síce, že bol zvolený za prezidenta. Neváhal ani nezaváhal a urobil to presne tak, ako to urobiť mal. A ako je to aj najjednoduchšie.
Isto, existujú aj možnosti ako to urobiť inak, ale medzi nimi nevidno takú, ktorá by to dokázala lepšie.
Spomínať ich netreba, kreatívnych osôb je vo vládnej koalícii viac ako dosť – príkladom môže aj zrušenie zajtrajšej parlamentnej schôdze, hoci vláda požiadala poslancov, aby o medveďoch v Ústave rozhodli v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je chaotické, pričom krátko popoludní ešte nebolo známe ani to, kto takéto rozhodnutie podpísal. Inými slovami, informácia bola k dispozícii skôr ako samotné rozhodnutie.
Faktom zostáva, že podľa Ústavy poslanec P. Pellegrini prestal vykonávať funkciu odo dňa zvolenia za prezidenta a ak sa tomu nepodriadi, môže vzniknúť prvý povolebný spor, ktorý sa môže skončiť aj na Ústavnom súde. Prirodzene, iba za predpokladu, že si po prvé nerešpektovanie Ústavy mimovládni poslanci všimnú a po druhé, že im bude aj prekážať.
V nedeľu dopoludnia – po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb – prestal byť P. Pellegrini poslancom a teda aj predsedom parlamentu, keďže predsedom parlamentu môže byť iba a len jeho poslanec, a nikto iný. Napodiv, v tomto prípade to celkom jasne, zrozumiteľne a nespochybniteľne uvádza samotná Ústava: „Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.“ Bodka.
Starší si spomenú, že podobné sa už riešilo pred desiatimi rokmi, ale neporiešilo. Premiér R. Fico totiž prehral voľby prezidenta s A. Kiskom, takže to nebolo aktuálne a navyše išlo o väčší problém, keďže odchod premiéra znamená (mal by) aj odchod celej vlády. Teraz je to nielen aktuálne, ale aj omnoho jednoduchšie, keďže ide o poslanca, hoci je zároveň aj predsedom parlamentu. Zneplatnením jedného poslaneckého preukazu sa totiž v podstate nič nestane, nikomu neublíži a ani žiadna iná inštitúcia tým nebude zasiahnutá.
A pamätníci vedia, že odpoveď na otázku, ako to zariadiť, je naporúdzi – P. Pellegrini by sa mal vzdať mandátu poslanca. Presne tak, ako to urobil poslanec R. Schuster, keď sa mu prihodilo to isté a síce, že bol zvolený za prezidenta. Neváhal ani nezaváhal a urobil to presne tak, ako to urobiť mal. A ako je to aj najjednoduchšie.
Isto, existujú aj možnosti ako to urobiť inak, ale medzi nimi nevidno takú, ktorá by to dokázala lepšie.
Spomínať ich netreba, kreatívnych osôb je vo vládnej koalícii viac ako dosť – príkladom môže aj zrušenie zajtrajšej parlamentnej schôdze, hoci vláda požiadala poslancov, aby o medveďoch v Ústave rozhodli v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je chaotické, pričom krátko popoludní ešte nebolo známe ani to, kto takéto rozhodnutie podpísal. Inými slovami, informácia bola k dispozícii skôr ako samotné rozhodnutie.
Faktom zostáva, že podľa Ústavy poslanec P. Pellegrini prestal vykonávať funkciu odo dňa zvolenia za prezidenta a ak sa tomu nepodriadi, môže vzniknúť prvý povolebný spor, ktorý sa môže skončiť aj na Ústavnom súde. Prirodzene, iba za predpokladu, že si po prvé nerešpektovanie Ústavy mimovládni poslanci všimnú a po druhé, že im bude aj prekážať.