Spŕška správ, ktoré navonok vyzerajú ako vyrovnávanie si účtov medzi rôznymi bezpečnostnými zložkami, opäť zaliala Slovensko. Zlé správy sú hneď dve: prvou je, že to tak nevyzerá iba navonok, ale aj vo vnútri a druhou, že to tak nielen vyzerá, ale aj je.

Na to, že policajní prezidenti sú obvinení z nekalých praktík - porušovania zákona - by sa dalo už aj zvyknúť, keďže P. Kovařík je za pár mesiacov v poradí už tretím. Aj keď oproti jeho predchodcom je rozdiel v tom, že ho krajská prokuratúra obvinila keď je vo funkcii, a nie mimo nej. Pričom obvinený nie je z korupcie, ale zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.

V prostredí prokuratúry (generálnej aj špeciálnej), polície (NAKA aj inšpekcie) a nehovoriac o tajných službách, sa nevyzná už ani - slušne povedané - nikto. Vzájomné zápasy, podrazy a obvinenia sa stali súčasťou každodenného diania. Niektoré sa dostanú na verejnosť, iné nie, ale je jasné, že v takomto prostredí sa nedá dlhodobo pracovať ani žiť, pokiaľ sa systém nemá úplne zrútiť. V čí prospech by to bolo nie je ťažké uhádnuť, keďže vládna koalícia to nie je.

Hra na dobrých a zlých prokurátorov, policajtov či tajných - našich a ich alebo naopak - nemá zmysel. Nepovedie totiž k ničomu zmysluplnému. Naopak, tento zápas je potrebné čím skôr ukončiť a to tak z vecných ako aj politických dôvodov.

Tie vecné sú azda každému zrejmé. Mimochodom, patrí k nim aj čerstvé vyhlásenie ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej: „Polícia, prokuratúra, tí, ktorí vzniesli obvinenie voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi a ktorí prípad dozorujú, by sa mali postaviť pred verejnosť a zdôvodniť vznesené obvinenie.“ Celé zle - aj preto, lebo M. Kolíková tiež isto vie, že policajný prezident P. Kovařík obvinenie odmieta: podal voči nemu oficiálne sťažnosť ako aj námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Vec je tak stále ešte iba v štádiu riešenia a riešiť ju majú tí, ktorým to zo zákona prislúcha, nie verejnosť. Verejnosť sa o všetkých dôvodoch isto dozvie v prípade, ak bude podaná obžaloba. A ak podaná nebude, dozvie sa, že v danej veci je P. Kovařík čistý ako ľalia.

Politické dôvody sú, prirodzene iné, pričom treba rozlišovať aj medzi dôvodmi straníckymi a politickými. Hoci sa často spájajú, je medzi nimi rozdiel. Ako príklad možno použiť uvedený citát M. Kolíkovej, ale tiež výhrady zo strany Sme rodina. Tá nebude spokojná s ministrom vnútra a policajným prezidentom prinajmenej dovtedy, kým bude brat poslanca a manžel poslankyne V. Pčolinský sedieť vo väzbe. Politické dôvody sú však oveľa širšie ako stranícke a také potom bývajú - samozrejme - aj následky (ne)riešení.

Možno iba zopakovať, že za obraz a najmä stav v krajine vždy zodpovedá jej politické vedenie - a nikto iný. Inými slovami, toto je ďalšia výzva a práca pre premiéra E. Hegera. Správne oznámil, že obvinenie P. Kovaŕíka nebude komentovať, lebo komentovať ho nie je ani jeho práca - tou je konať.

Má pritom na výber - buď autoritatívne alebo svojou autoritou. Politická abeceda je totiž daná - ak nezasiahne premiér, zasiahne to premiéra.